Menu
e-shop
V záujme vybalancovať tento spoločenský rozpor pri zabezpečení udržateľného rozvoja života, úlohou vedecko-výskumnej a environmentálnej komunity je zabrániť tomuto trendu a rozvíjať nové a efektívnejšie sanačno-ozdravovacie procesy. Súčasne je však potrebné pripomenúť, že s rozvojom nových analytických techník je dnes možné identifikovať také submikroskopické množstvo látok a neznámych chemických zlúčenín, ktoré doposiaľ nebolo možné. Ich majoritná časť je pre človeka a životné prostredie nevhodná, ba až škodlivá. Podstatnou príčinou antropogénneho znečisťovania je pretrvávajúca snaha vyrábať finálne produkty čo najekonomickejšie, pred nákladnou predúpravou východískových surovín a materiálov. Znečisťovanie životného prostredia sa z ekonomického hľadiska stále chápe ako nesprávne riadený trh, ktorý nie je schopný alokovať ani v najvýspelejších ekonomikách sveta potrebné finančné prostriedky pre nápravu a teda vytvára tzv. negatívne externality.
Už v roku 1972 manželia Donella a Dennis Meadows v USA publikovali knihu The Limits to Growth, v ktorej na základe výpočtov a dostupných informácií dospeli k záveru, že ľudská populácia čoskoro vyčerpá významné fosílne zdroje (ako sú ropa, zemný plyn, strategické rudné suroviny a iné). Tento úpadok by bolo možné zvrátiť podľa autorov tzv. stavom globálnej rovnováhy, teda rýchlym a drastickým nárastom efektívnosti pri využívaní materiálov a energie. Meadows uvádzali, že prechod k trvalej udržateľnosti si však vyžaduje viac než zvýšenú produktivitu a viac než zmeny v technológiach. Vyžaduje si ešte zrelosť, súcit a múdrosť populácie. Autori ďalej tvrdili, že ľudstvo dnes žije nad pomery a snaží sa tieto medze len oddialiť. Podľa nich sú signály trhu, ako je cena ropy, príliš skreslené šumom, umocnené špekuláciami a spracované záujmovými skupinami a nedokážu odhadnúť blížiaci sa globálny kolaps.
Na sledovanie spoločnosti v zmysle udržateľného rozvoja sa preto odbornou komunitou vytvorili rôzne indikátory. Nevýhodou týchto súborov indikátorov udržateľného rozvoja je však podľa Hilleho et al. (2013) pretrvávajúce zameranie na výstupy ľudskej ekonomiky, ako sú emisie znečisťujúcich látok, hluk, produkcia odpadov a iné. V roku 1968 Paul Ehrlich publikoval knihu “The Population Bomb”, z ktorej autorove prognózy iniciovali neskôr vznik medzinárodného združenia Rímsky klub. Ten potom zadal svetovo významným a uznávaným autoritám vypracovať model vývoja civilizácie na Zemi, založeným na určitých predpokladoch a nastaviteľných parametroch. Poslednou publikovanou správou Rímskeho klubu bola kniha belgického podnikateľa a ekonóma Guntera Pauliho (2010), ktorej jadrom je podnikateľský model nazvaný Modrá ekonomika.
Pauli, Uhl a Hanslik v roku 2011 publikovali koncept tzv. modrej ekonomiky, ktorý sľuboval kombináciu udržateľnosti, inovácií a konkurencieschopnosti ekonomík. Základnou myšlienkou konceptu bolo opätovné zavedenie tradičných ekonomických modelov a procesov, so súčasným využívaním obnoviteľných zdrojov. Podľa Guntera Pauliho, ako zakladateľa konceptu modrej ekonomiky, by sa mohli takto rozvíjať skutočne inovatívne a udržateľné ekonomické modely, podporujúce vytváranie mnohých pracovných miest. Súčasne by sa riešili niektoré protichodné ciele udržateľnosti a ekonomickej životaschopnosti. Autori uvádzajú, že v minulosti sa mnohé zdanlivo udržateľné modely obmedzovali len na presun problému z jedného miesta na druhé. Jedným z takých príkladov bolo napr. používanie kukurice ako základnej suroviny pre výrobu biopaliv a bioplastov, čo viedlo k zvýšeniu ceny kukurice a tak k ohrozeniu výživy miliónov ľudí, ktorí boli od tohto zdroja potravy závislí. Iným príkladom bolo používanie palmového oleja v biologicky rozložiteľnom mydle, ktoré zapričinilo výrub početných lesných porastov a biotopov. Táto stratégia neprispela k udržateľnosti rozvoja, ba naopak viedla často k novým problémom. Podľa Pauliho je súčasný dominujúci model Červená ekonomika založený na požičiavaní, raste dlhov, neobmedzenom čerpaní zdrojov a odsúvaní problémov do budúcnosti. Zelená ekonomika využíva ekologické technológie, ktoré sú však podľa nich finančne náročné.
V roku 2021 uverejnil G.Herrington, ako člen Rímskeho klubu v Komisii pre transformáciu ekonomík, svoju víziu rozvoja spoločnosti až do roku 2100, ktorú graficky znázornil podľa obrázku. Jeho prieskum, ktorý je podstatou každého scenára vyznačenom na grafe, zahŕňa celý rad faktorov, ako sú technologické podmienky rozvoja spoločnosti, sociálna a zdravotná starostlivosť, dostupnosť strategických energetických zdrojov, kvalita životného prostredia, poľnohospodárska produkcia a potravinová dostupnosť a ďalšie. V každom scenári, ako vidieť, je priebeh vývoja spoločnosti iný.
Scenár BAU („Business as usual“ v preklade ako štandardný rozvoj) predstavuje štatistický priemer z historického vývoja a znázorňuje zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva s exponenciálnym nárastom až kým nedôjde k vyčerpaniu prírodných zdrojov a tak k sociálnemu kolapsu.
Scenár BAU 2 bol korigovaný a predpokladal výskyt až dvojnásobných zásob prírodných zdrojov na Zemi po ropnej kríze v 70. rokoch minulého storočia, kedy sa vo svete objavili ďalšie významné ložiská týchto strategických surovín. Túto verziu rozoberal pomerne kriticky, keďže prírodné zdroje museli byť v zmysle výskytu podstatne hojnejšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Napriek tomu, výskyt rozsiahlejších zdrojov fosílnych palív by tiež viedol ku kolapsu súčasného sveta, pretože by dochádzalo ku znečisťovaniu životného prostredia a súbežne s tým by sa zhoršovala poľnohospodárska produkcia a ľudské zdravie.
Scenár CT (comprehensive technology, v preklade komplexný technologický rozvoj) navrhuje nasledovný vývoj: Miera inovácií v oblasti znižovania znečistenia, výroby potravín a efektívneho využívania prírodných zdrojov je nastavená oveľa kvalitnejšie ako historické priemery a predpokladá, že priemyselné technológie budú zdieľané po celom svete vrátane tých krajín, ktoré si ich nemôžu dovoliť. Žiaľ, zavedenie takýchto podmienok do spoločenského rozvoja pravdepodobne tiež negatívne ovplyvni životnú úroveň z dôvodu vysokých nákladov na vývoj technologických inovácií. To spôsobí, že nezostane dostatok finančných prostriedkov na poľnohospodársku výrobu a zdravotnícke a vzdelávacie služby.
V scenári SW „Stabilized world“ (v preklade stabilizovaný svet) sa spoločenské priority presúvajú od spotreby materiálov a priemyselného rastu smerom k zdravotníckym a vzdelávacím službám, ako aj k znižovaniu znečistenia a technológiam efektívne využívajúcim prírodné zdroje. Spolu so stabilizáciou populácie v 21. storočí by sa tým zabránilo kolapsu a ľudstvu by sa zabezpečila primerane vysoká životná úroveň.
Herrington pri celkovom hodnotení sumarizoval údaje z reálneho života, ako je znečistenie životného prostredia, úmrtnosť obyvateľstva, priemyselná produkcia, dostupnosť potravín, zdravotnícke a vzdelávacie služby, neobnoviteľné prírodné zdroje, životná úroveň obyvateľstva, nárast populácie a ekologická stopa. Empirické údaje zostavil spolu s premennou pre každý zo štyroch scenárov, čím získal slušný prehľad o tom, ako blízko sa empirické údaje v priebehu času zhodovali s danými scénarmi.
V decembri 2019 nakoniec Európska komisia prevzala tzv. Európsku zelenú dohodu a Európska rada ju vzala na vedomie na svojom decembrovom zasadnutí. Európska zelená dohoda je balík politických iniciatív, ktorého účelom je nasmerovať EÚ na cestu zelenej transformácie s konečným cieľom dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Zdôrazňuje sa v nej potreba holistického a medziodvetvového prístupu, v rámci ktorého všetky príslušné oblasti politiky prispievajú ku konečnému cieľu v oblasti klímy.*
Prof. Ing. Eva Chmielewská, PhD.
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
