Menu
e-shop
V spojitosti s domácou produkciou kompostov je táto pomerne rozsiahlo a frekventovane využívaná práve v záhradkárskom pestovateľskom prostredí. Pri surovinovej skladbe materiálu je však potrebné zdôrazniť i riziká a nevhodnosť niektorých odpadov pre kompostovanie. Z týchto nemožno opomenúť bioodpady podozrivé na obsah patogénnych mikroorganizmov, akými sú napríklad výkaly neznámych, cudzích zvierat, či kaly zo septikov a žúmp, čo súvisí s problematikou prenosu ochorení.
V bežnej praxi domáceho kompostovania je i problematikou neakceptovanie, nezohľadňovanie potreby zmenšovania častíc pri veľmi hrubom, suchom materiály určenom pre kompostovanie. Práve zmenšovanie tejto súčasti surovinovej sklady – rozomletie, drevenie, sekanie by malo byť realizované na dĺžku prsta, nakoľko ťažko odbúrateľné zložky sa práve v menších častiach a pri primeranom prístupe kyslíka rozkladajú intenzívnejšie, prístup pre prekopávanie je zjednodušený a dosahuje sa i určitá homogenizácia.
Pri zdôraznení vhodnosti pomeru C : N (25–35 :1) a zmesi pre kompostovanie je potrebné v praxi uplatňovať dostatočné premiešavanie hmoty bohatej na N s hmotou bohatou na C, a to predovšetkým drevnatých suchých materiálov so zelenými a šťavnatými. K niektorým z najčastejšie a bežne kompostovateľným materiálom je preto vhodné zdôrazniť pomer C : N, a to v prípade dusíkatých odpadov – pokosená trávna hmota (12: 1), odpady z úžitkových rastlín – zelenina (20: 1), strukovinový odpad (23: 1), nadzemných časti zemiakov (30: 1), či burinných druhov (23: 1) a v prípade uhlíkatých – piliny (120: 1), odrezky z drevnatej vegetácie (125: 1), ihličie – drevnatá ihličnatá vegetácia (50: 1), lístie využívané v jesennom období z ovocných drevín (45: 1). Práve pri vyššom pomere C : N → 50: 1 dochádza k vyššej spotrebe N a následkom sú komposty s nedostatočným zastúpením živín. V prípade nedostatku C, kde pomer je menej ako 15: 1, je následkom napríklad i zápach kompostov.
Z ďalších pomerne častých rizík v domácom prístupe kompostovania je začleňovanie organických zložiek vyznačujúcich sa nadmerným obsahom solí, pričom v takýchto prípadoch je opodstatnené vyvarovať sa okrem iných práve pôdam obsahujúcim posypovú soľ, ale i nadmerne slaným potravinovým produktom, ktoré sa začleňujú do kompostovaných zložiek. Tieto môžu mať zasa za následok eliminovanie rozkladných procesov.
V spojitosti so záhradným odpadom, ktorý je hlavnou súčasťou kompostovaných materiálov v záhradkárskom pestovateľskom prostredí, je namieste zdôrazniť problematiku kompostovania patogénmi napadnutých vegetačných častí úžitkových rastlín, pri ktorých i v procese kompostovania sa môže zlikvidovať približne 80% pôvodcov ochorení, avšak rizikom sú zástupcovia, ktorí i za týchto podmienok pretrvávajú. Z týchto je opodstatnené zdôrazniť (najčastejšie využívaných úžitkových vegetačných reprezentantov) bakteriózy – Pyrus comunnis;bakteriózy – Malus domestica;nádorovitosť najmä pri zástupcoch Brassica oleracea var. capitata, Brassica oleracea convar. botrytis, Brassica oleracea var. viridis, Brassica oleracea var. italica, Brassica rapa subsp. chinensis;moniliózy na zástupcoch predovšetkým Malus domestica, Pyrus comunnis, Prunus persica, Prunus domestica, Prunus avium, Cerasus vulgaris, ale i Prunus armeniaca.
Listový aparát z Juglans regia, ktorý je najčastejším zástupcom škrupinového ovocia v záhradách, je taktiež možné ho začleňovať v rámci kompostovania, avšak je potrebné eliminovať jeho negatívne vlastnosti. Pre jeho kompostovanie je potrebné ho čo na najmenšie časti rozdrviť a zmiešať s dostupným dusíkatým materiálom pre kompostovanie, akým je napríklad pokosená trávna hmota. Lístie môže tvoriť i 30% podiel z celkovej hmotnosti materiálov vhodných pre kompostovanie.
K pomerne často využívaným zložkám v rámci kompostovaného materiálu z domácej produkcie patrí i citrusové ovocie, pričom problematické je ich začleňovanie do kompostovania v celku. Je potrebné zdôrazniť, že šupky sú časťami plodov obsahujúce zložky, ktoré dostatočne odolávajú rozkladným procesom. Nakrájaním plodov na čo najmenšie kúsky za zabezpečí urýchlenie rozkladných procesov, a nakoľko je v nich pomerne značné zastúpenie N, je efektívne ich zmiešať s uhlíkatými kompostovými materiálmi, k akým patrí napríklad dostupný listový aparát z ovocných, okrasných rastlín, či drevná štiepka, pričom pomer v objeme je 1 : 1.
Začleňovanie kvalitného a dostatočne vyzretého kompostu práve v zameraní na záhradkárske pestovateľské prostredie výrazne prispieva nielen k rastu pestovanej vegetácie, ale v prípade rastlín úžitkového potenciálu práve v aplikácii i s priemyselnými hnojivami možno takto efektívne zvyšovať úrodu, ale i samotnú kvalitu pestovaných rastlín pre konzumné účely.
Doc. Ing. PhDr. Martin Mellen, PhD.,
Ing. et Ing. Marián Sudzina, PhD.,
doc. Ing. Katarína Miklášová, PhD.
SPU v Nitre
