Slovenský zákon o odpadoch PODTITULEK: Environmentálne povedomie Problematika likvidácie odpadov je stará ako 3/4udstvo bez rozdielu či sa likvidáciou znečisťovania zaoberalo cie3/4avedome - organizovane, alebo náhodne - živelne. Rozvoj spoločnosti, ktorý bol podmienený zvyšovaním kapacity výroby,...
Slovenský zákon o odpadoch
PODTITULEK: Environmentálne povedomie
Problematika likvidácie odpadov je stará ako 3/4udstvo bez rozdielu či sa likvidáciou znečisťovania zaoberalo cie3/4avedome - organizovane, alebo náhodne - živelne. Rozvoj spoločnosti, ktorý bol podmienený zvyšovaním kapacity výroby, nutne viedol k zvyšovaniu spotreby tovaru, čo sa premietlo aj do vzniku ve3/4kého množstva ved3/4ajších produktov. Tieto produkty súhrne možno označiť názvom odpady.
Odpady vznikajú vo výrobnom procese, v preprave tovaru, pri spotrebe výrobkov a u samotného spotrebite3/4a. Ročne sa na Slovensku vyhadzuje okolo 20 mil. ton odpadu, z toho 1,5 mil. ton predstavuje nebezpečný odpad. Produkcia komunálnych odpadov každoročne stúpa. Na jedného obyvate3/4a pripadá ročne až 315 kg. Súčasný stav zaobchádzania s odpadom je ve3/4mi neuspokojivý a výrazne negatívne ovplyvňuje životné prostredie. Spravidla je odrazom mnohých nedoriešených koncepčných a organizačných otázok ako na úrovni miest, či obcí, tak aj samotných regiónov. Aj k riešeniu tohto problému by mala prispieť pripravovaná environmentálna regionalizácia Slovenska.
Priority
Koncepcia environmentálnej politiky štátov EÚ v oblasti odpadov je založená na prevencii vzniku a znížení produkcie odpadov, zameraná na zdroje - producentov odpadov. Vychádza z realizácie a podpory ekologicky čistých, obyčajne bezodpadových technológií, v opätovnom použití, recyklácii využite3/4ných súčastí odpadov ako druhotných surovín pre ďalšiu výrobu a v bezpečnej likvidácii neregenovate3/4ných odpadov spa3/4ovaním alebo skladovaním na kontrolovaných skládkach.
V posledných rokoch sa zmenilo zloženie komunálneho odpadu (tab.1). Poklesol podiel skla a zvýšil sa podiel plastov, čo zodpovedá najmä zmenám v štruktúre obalových materiálov. V roku 1996 bol vyhláškou MŽP SR č. 19/1996, Zb. vydaný nový Katalóg odpadov, v ktorom úž nie sú zahrnuté niektoré materiály, považované v zmysle dovtedy platných predpisov za odpad. V novom katalógu odpadov už nie sú ako odpad zaradené slama a hnoj, ktoré vznikajú v po3/4nohospodárskom sektore vo ve3/4kých množstvách, čím výrazne ovplyvňujú bilanciu odpadov.
V Katalógu odpadov sú zahrnuté aj odpady charakteru odpadových vôd (napr. vyplachovacie a pracie vody z potravinárskeho priemyslu znečistené organickými škodlivinami), ktoré sa vo viacerých štátoch neevidujú ako odpad. Ich zaradenie do katalógu odpadov skres3/4uje bilancovanie odpadov, nako3/4ko sa jedná o odpady vznikajúce vo ve3/4kých množstvách, avšak s nízkym obsahom odpadových látok, vyjadrených ako sušina.
S týmito odpadmi sa vo väčšine prípadov nenakladá ako s inými odpadmi, ale vypúšťajú sa do kanalizácie a tento postup je upravený vodohospodárskymi predpismi. Z toho dôvodu je vhodné ich množstvo uvádzať osobitne. Ich celkový výskyt, vrátane odpadov zo septikov a žúmp (množstvo je vyjadrené v sušine), ktoré majú tiež charakter odpadových vôd predstavuje 1,0 mil. ton za rok.
Triedený zber pre recykláciu je najžiadanejšou činnosťou, ktorou môžme všetci účinne prispieť k zlepšenie súčasného stavu životného prostredia. Minimalizuje odpady, znečistenie, šetrí energiu. Napriek tomu, je však triedenie komunálneho odpadu minimálne uplatňované, obmedzuje sa prevažne na zber farebných kovov, papiera, či skla, biologický odpad ai., pričom 45 % komunálneho odpadu sa takmer nevyužíva.
Program odpadového hospodárstva
V roku 1993 schválila vláda SR svojím uznesením č. 500 Program odpadového hospodárstva POH SR ako systémovo-koncepčný dokument, ktorý určuje koncepciu riešenia odpadového hospodárstva a spôsob nakladania s odpadmi na území Slovenskej republiky v členení na časové horizonty rokov 1996, 2000 a 2005.
V náväznosti na POH SR bolo vypracovaných 159 regionálnych programov odpadového hospodárstva a viac ako 12 000 POH pôvodcov odpadu, ktoré podliehali schváleniu príslušných orgánov štátnej správy v životnom prostredí, obvodných úradov životného prostredia. Prvá komplexná bilancia vzniku odpadov na území Slovenskej republiky bola urobená pri spracovávaní Programu odpadového hospodárstva SR v roku 1993. V tomto období pôvodcovia odpadov ešte nemali zákonnú povinnosť evidovať vznikajúce odpady. Preto boli potrebné údaje získavané z rôznych zdrojov, pričom sa vychádzalo z množstva odpadov zisteného u rozhodujúcich pôvodcov a údajov z jednotlivých rezortov. Z tohoto dôvodu sú údaje o množstve a zložení odpadu pred rokom 1993 pomerne nepresné. Prvé ucelené údaje o vzniku a nakladaní s odpadmi boli získané za rok 1994 a 1995 od jednotlivých subjektov zapojených do procesu nakladania s odpadmi, a to prostredníctvom úradov životného prostredia. Základom bola zákonná povinnosť nahlasovať údaje v zmysle nariadenia vlády SR č. 605/1992 Zb. o vedení evidencie odpadov, pričom bol využitý Regionálny informačný systém o odpadoch (RISO). Bilanciu odpadov vykonáva pod3/4a vlastnej metodiky aj Štatistický úrad SR.
Nová právna úprava
Množstvo a nebezpečnosť odpadov narastá v nebývalej miere. Najperspektívnejším krokom v riešení danej problematiky je minimalizácia odpadov. Len uzákonením konkrétnych legislatívnych a ekonomických nástrojov môže v budúcnosti viesť k zlepšeniu v oblasti odpadového hospodárstva a zabezpečeniu trvalo udržate3/4ného rozvoja.
Návrh nového zákona o odpadoch vypracovaný Ministerstvom životného prostredia SR bol už predložený na medzirezortné pripomienkové konanie. V súčasnosti sa vyhodnocujú pripomienky oslovených subjektov a pripravuje sa konečný návrh zákona, ktorý bude predložený na ďalšie legislatívne konanie. Hlavnými dôvodmi pre vypracovanie nového zákona o odpadoch boli:
[*] vývoj situácie v odpadovom hospodárstve a potreba naň reagovať,
[*] potreba premietnuť do legislatívy skúsenosti získané s uplatňovaním súčasného zákona o odpadoch a súvisiacich predpisov od obdobia ich platnosti,
[*] potreba harmonizácie našej legislatívy s predpismi Európskej únie a OECD.
V porovnaní so súčasnými predpismi pre odpadové hospodárstvo obsahuje vypracovaný návrh zákona o odpadoch nieko3/4ko najdôležitejších úprav. Do jedného predpisu sa napríklad spája súčasný zákon o odpadoch (č. 238/1991 Zb.) a zákon o statnej správe v odpadovom hospodárstve (zákon SNR č. 494/1991 Zb.) takže novy zákon sa pripravuje ako komplexný predpis pre celu oblasť. Upravujú a spresňujú s tiež definície základných pojmov.
Zavádza sa pojem držite3/4a odpadov, čím sa vyjadruje rozdiel medzi pôvodcom odpadu a osobou, ktorá odpad prevzala za účelom ďalšieho nakladania s nim. Pojem držite3/4a a jeho povinnosti sú definovane nasledovne: "Držite3/4 odpadu je pôvodca alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je vlastníkom odpadu. Ak nie je známy vlastník odpadu ani jeho pôvodca, považuje sa za držite3/4a odpadu v zmysle tohto zákona ten, kto ma odpad momentálne vo svojej dispozícii".
Upravanevé sú aj kompetencie organov statnej správy pri posudzovaní čí je daná vec odpadom, povo3/4ovaní prevádzky mobilných zariadení na nakladanie s odpadom, zavadzaní nových technológii pre nakladanie s odpadmi, posudzovaní stavu núdze alebo určovaní výšky kaucii skladaných pri cezhraničnej preprave nebezpečných odpadov.
Tri zoznamy
V navrhovanom zákone sa dalej upravujú kompetencie obci tak, aby sa posilnili ich právomoci pri riadení nakladania s komunálnym odpadom. Pre prevádzkovate3/4ov skládok sa zavádza povinnosť tvoriť finančnú rezervu slúžiacu na uzavretie a monitorovanie skládky.
V súlade s predpismi Európskej únie a OECD sa úplne novým spôsobom upravuje riadenie dovozu, vývozu a tranzitu odpadov, pričom sa liberalizuje dovoz niektorých odpadov využite3/4ných ako druhotne suroviny. Pre účely riadenia dovozu, vývozu a tranzitu odpadov budú odpady rozdelene do troch skupín, ktoré sa budú označovať ako červený, žltý a zelený zoznam.
Odpady zaradene na zelenom zozname sa budú moc dovážať, vyvážať a tranzitne prepravovať cez naše územie bez súhlasu organov statnej správy pre životné prostredie. Kritériom pre zaradenie odpadov na zelený zoznam je možnosť ich využitia vo výrobnom procese. MZP SR navrhuje zaradiť na zelený zoznam iba také odpady, pre ktoré sú u náš vybudovane dostatočné spracovate3/4ské kapacity (kovový šrot, zberový papier, sklene črepy).
Zavadzá sa povinnosť finančných záruk pri dovoze a vývoze nebezpečných odpadov. Tieto kaucie sú určené na zabezpečenie spätnej prepravy odpadu v prípade ich neprevzatia príjemcom. Ich výška je odvodená od prepravných nákladov. Nová je tiež povinnosť výrobcov, dovozcov a distributérov zabezpečiť zhodnotenie, alebo zneškodnenie odpadu vznikajúceho z nimi vyvážaných, dovážaných a distribuovaných výrobkov. Povinnosť viest evidenciu o produkcii odpadov a povinnosť podávať hlásenia o nakladaní s nimi sa upravuje tak, aby sa zabezpečila funkčnosť informačného systému o odpadoch.
Občan je v navrhovanom zákone definovaný ako pôvodca odpadu. Obciam však zostáva povinnosť zodpovedať za nakladanie s komunálnym odpadom, ktorý vzniká na jeho území, no ak napr. obec zorganizuje triedenie odpadu a vydá všeobecne záväzné nariadenie o jeho triedení, bude povinnosťou všetkých občanov odpad triediť.
Problematika riešenia nakladania s odpadmi však doposia3/4 pretrváva prevažne v rovine kritík, či polemík, pretože úroveň nášho environmentálneho povedomia a správania je doposia3/4 nepostačujúca, a tak musia nastúpiť účinnejšie aj keď nie pre všetkých populárne - legislatívne a ekonomické nástroje v podobe nového zákona o odpadoch. Nový zákon o odpadoch, ktorý čaká už len na schválenie, sa bude vzťahovať na každého občana.
Ružena Králiková,
ERVIN LUMNITZER,
Katedra environmentalistiky a riadenia
procesov SjF TU v Košiciach
Zloženie komunálneho odpadu
Druh odpadu Percentné
zastúpenie
Papier 20 %
Sklo 12 %
Organické látky (bioodpad) 45 %
Kovy 4 %
Plasty 7 %
Textil 4 %
Drevo, guma, koža 3 %
Nebezpečný odpad 1 %
Anorganické látky 4 %
