Podľa oficiálnych dát Eurostatu Slovensko dlhodobo patrilo medzi najhoršie členské krajiny EÚ z pohľadu recyklácie stavebného odpadu. V správe o stave životného prostredia však slovenský envirorezort konštatuje, že skutočná miera recyklácie stavebného odpadu a odpadu z demolácií môže byť vyššia. Časť stavebných odpadov pod „dočasnými“ kódmi nakladania totiž nie je zahrnutá v štatistike, ktorú zverejňuje Eurostat a podľa ktorého bola miera recyklácie stavebných odpadov a odpadov z demolácií v roku 2020 v SR 82 %.
Ministerstvo vo svojej správe zároveň poukazuje, že podľa inej metodiky bola miera zhodnotenia odpadu zo stavieb a demolácií v roku 2020 dokonca ešte vyššia, a to 89,2 %. V tomto prípade ide o výpočet podľa prílohy III k rozhodnutia Komisie 2011/753/ES ako pomer zhodnotených stavebných odpadov a odpadov z demolácií k celkovému množstvu vzniknutých odpadov tejto kategórie, pričom sa nezahŕňa nebezpečný odpad a, ako aj zemina, výkopová zemina a kamenivo ktoré v skladbe stavebného a demolačného odpadu jasne dominujú.
Paradoxom teda je, že legislatíva po novele odpadového zákona vyžaduje omnoho nižšiu mieru recykláciu, akú krajina podľa všetkého dosahuje už v súčasnosti. Envirorezort si totiž pri reforme vytýčil cieľ zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu stavebných odpadov na 70 %. S takýmto cieľom zároveň počíta aj aktuálny program odpadového hospodárstva.
Zmenu zákona o odpadoch, ako aj novelu súvisiacej vyhlášky a úpravu vládneho nariadenia o poplatkoch za skládkovanie, ministerstvo presadilo na jar 2022. Nové požiadavky spojené s recykláciou stavebného odpadu sa pritom nedotkli všetkých stavieb, ale iba tých s viac ako 300 m2 zastavanej plochy. Bežné rekonštrukcie rodinných domov legislatívne zmeny neovplyvnili.
Novelou sa zaviedol pojem „selektívna demolácia“ ako princíp, podľa ktorého sa má postupovať pri búracích prácach. Pribudla tiež povinnosť zriaďovať miesta na triedenie stavebného odpadu a povinne recyklovať aspoň 70 % jeho hmotnosti. Spoločnosti, ktoré vykonávajú selektívnu demoláciu, po novom tiež musia zabezpečiť špeciálne kontajnery na jednotlivé typy odpadov priamo na demolovanej stavbe a následne aj odvoz vytriedených zložiek odpadu zo stavby. Taktiež sa zaviedla nová povinnosť ohlásiť začiatok a ukončenie demolačných prác.
Spolu s novými ustanoveniami zákona ministerstvo presadilo aj zvýšenie poplatkov za skládkovanie. Najvýraznejšia úprava poplatkov sa dotkla tých druhov odpadov, ktoré podľa envirorezortu majú „podstatný vplyv“ na množstvo stavebných odpadov. Konkrétne išlo o betón, zmesi betónu, bitúmenové zmesi, tehly, škridly a zmiešané odpady zo stavieb. V prípade výkopovej zeminy a kameniva bol nárast poplatkov menej výrazný.
Firmy z odvetvia pri prijímaní legislatívnych zmien kritizovali najmä nárast ohlasovacích povinností a byrokracie. Poukazovali, že niektoré z požiadaviek, ktoré zákon priniesol ako „novinky“, sú v skutočnosti už dlhodobou biznisovou praxou. Na druhej strane nové ohlasovacie povinnosti na začiatku aj po ukončení celého procesu však podľa nich zaváňajú duplicitou, pričom štát mohol prísť s oveľa elegantnejším riešením, napríklad zaradením nových povinností do už existujúceho výkazníctva.
„Ak bolo zámerom zabezpečiť informácie o toku odpadov aj vedľajších produktov, to sa mohlo začleniť do už jestvujúcich výkazov, ako sú evidenčné listy odpadov či ohlásenia o vzniku odpadu a nakladaní s ním,“ uviedla Edita Novotná zo spoločnosti Strabag. Viac administratívnej záťaže pre podnikateľov sa nepozdáva ani Jánovi Chovancovi, generálnemu riaditeľovi Zväzu odpadového priemyslu. „Negatívom novely je zvýšená byrokratická náročnosť a potreba spolurealizovania hlásení z demolácií pre pôvodcov,“ povedal.
Keďže požiadavka minimálne 70% recyklácie stavebných odpadov sa po novele zákona stala plošnou a musí sa plniť vždy a všade, po reforme legislatívy na slovenskom trhu podľa odborníkov stúpol dopyt po mobilných zariadeniach na zhodnocovanie stavebného odpadu. Ich prevádzkovatelia ale narážajú na prax okresných úradov, ktoré aj pri menších mobilných jednotkách postupujú rovnako ako pri stacionárnych zariadeniach.
Kľúčovým predpisom pri povoľovaní mobilných zariadení je zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorý v prílohe č. 8 stanovuje prahové hodnoty pre zisťovacie konanie od 50 000 do 100 000 t//rok (tzv. malá EIA) a pre povinné hodnotenie od 100 000 t/rok (tzv. veľká EIA).
A práve tu záujemcovia o prevádzkovanie mobilných zariadení narážajú na problém. Pre povolenie činnosti mobilného zariadenia sa v žiadosti o súhlas na zhodnocovanie odpadov mobilným zariadením podľa príslušnej vyhlášky vyžaduje uviesť maximálny možný výkon zariadenia. Do úvahy sa tak berie najväčší možný objem, aký môže zariadenie teoreticky spracovať.
Povoľovaciemu procesu sa pritom nevyhnú ani tie zámery spracovateľov, ktoré počítajú so zhodnotením menších množstiev. „Ak chcete prevádzkovať mobilné zariadenie na zhodnocovanie stavebného odpadu pod limitom pre zisťovacie konanie 50 000 t/rok, teda budete zhodnocovať menej odpadu ako 50 000 t/rok, v praxi musíte napriek tomu absolvovať proces povinného hodnotenia EIA,“ vysvetľuje Peter Socháň zo spoločnosti ENVIS.
Tento postup potvrdzuje aj samotné ministerstvo. „V súčasnosti neexistuje metodika pre výpočet ročného množstva zhodnocovaného odpadu mobilným zariadením. Pre zaradenie navrhovanej činnosti podľa prílohy č. 8 sa preto vychádza z fondu pracovného času,“ reagoval envirorezort.
Pri jednotlivých mobilných zariadeniach sa maximálny hodinový výkon pohybuje často v rozmedzí medzi 100–250 tonami. To pri bežnom osemhodinovom pracovnom dni a piatich pracovných dňoch v týždni predstavuje viac ako 100 000 t/rok.
A to pre spracovateľov stavebného odpadu znamená komplikáciu, keďže povinné hodnotenie, veľká EIA, znamená väčší časový nákladov. Podnikatelia aj noví investori na Slovensku pritom dlhodobo kritizujú zdĺhavosť a nepredvídateľnosť povoľovacích procesov.
Situáciu môže vyriešiť novela zákona o EIA, ktorú envirorezort predložil vo februári 2024. Materiál sa aktuálne nachádza v legislatívnom procese a o jeho finálnej podobe sa ešte len rozhodne.
Okrem bariér z hľadiska povoľovacích procesov sú s recykláciou stavebných odpadov spojené aj ďalšie výzvy. Aj keď legislatívne podmienky sa novelou zákona o odpadoch zmenili, firmy sa musia stále rozhodovať aj na základe ekonomických faktorov, ktoré recyklácii nie vždy prajú.
Ak chce spracovateľ dosiahnuť vyššiu kvalitu recyklátu, sú potrebné aj vyššie náklady na úpravu materiálu. Drvenie, triedenie vyžadujú dodatočné technológie, ktoré zabezpečia čistotu a vhodný rozmer recyklátu. Pokiaľ pritom materiál obsahuje časti zo zeminy, plastov, tehál, drevo alebo železa, cena recyklátu je tomu prispôsobená. „Samozrejme, magnetický separátor dokáže vytiahnuť železo, ale aj to musí mať určitý rozmer. Podobne ako betón. Do drviča nemôžu ísť dvojmetrové kusy. Tým sa cena recyklátu zvyšuje,“ objasňuje Zuzana Krajčovičová, envirošpecialistka Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska.
Ďalšou výzvou pre stavebníkov je kvalita pôvodných materiálov, ktoré vstupujú do recyklačného procesu. „V minulosti sa mohla postaviť napríklad betónová plocha za pomerne lacné náklady. Teraz tento betón chceme podrviť a premeniť na kvalitný materiál. Nebude z toho kvalitný recyklát, lebo pôvodný betón nebol kvalitný. Naopak, z kvalitného materiálu je možné spraviť kvalitný recyklát,“ dodáva Z. Krajčovičová.
Okrem toho sa recyklátori a stavebníci podľa nej musia popasovať aj so zabezpečením odberu recyklátu: „Je to aj kvôli rôznym technickým normám, ktoré je potrebné splniť, aby sa recyklát mohol použiť.“
Dobrou správou je, že aj na slovenskom trhu sa postupne uchytávajú novátorské prístupy, ktoré jednak umožňujú recyklovať viac stavebného odpadu, jednak znižujú jeho množstvo. V prípade, že sa surovinu podarí využiť priamo na mieste vzniku pri realizácii nového projektu, tento materiál sa za odpad nepovažuje.
Príkladom je rekonštrukcia Námestia slobody v Bratislave, ktorú dokončili v minulom roku. Súčasťou verejného priestoru je tu ikonická fontána, ale aj oddychové zóny. Pri obnove priestoru sa podarilo ušetriť stovky ton materiálu. Do bezprostredného okolia fontány sa vylialo unikátne terazzo, ktoré zrecyklovali z pôvodnej žulovej dlažby a čadičových obkladov.
„Pôvodnú žulovú dlažbu a čadičový obklad sme navrhli vybrať a rozdrviť na menšie kúsky, ktoré sú pozorovateľné v štruktúre novej liatej dlažby. Prebrúsením vznikol atraktívny povrch nadväzujúci na pôvodný materiál. Týmto krokom sme mestu ušetrili približne 500 ton materiálu, ktorý by inak skončil na skládke a bolo by nutné vyťažiť nový materiál,“ vysvetlil architekt Ondrej Marko z ateliéru 2021, ktorý stál za projektom.
Ďalším pôvodným materiálom bol čadič, ktorým boli vydláždené bazény samotnej fontány. Šlo o materiál, ktorý vznikol roztavením prírodného čadiča a má lepšie vlastnosti, napríklad nenasiakne vodu. Žulové dlaždice spolu s taveným čadičom sa pre potreby nového projektu podrvili na drobnú frakciu a použili ako prímes do betónu v okolí fontány. Nahradili až zhruba 55 % prírodného kameniva, ktoré sa tak nemuselo vyťažiť a prepravovať, čím sa ušetrili emisie skleníkových plynov, hoci z finančného hľadiska bolo takéto riešenie nákladnejšie.
Ako ukazuje aj príklad bratislavského námestia, zatiaľ čo pri niektorých materiáloch sú recyklácia a ich opätovné využívanie už etablované v praxi, pri iných surovinách to však ešte nejde. A vlastné špecifiká zároveň majú aj rôzne typy stavieb.
„Zatiaľ nepoznáme technológie na to, aby sa v plnej miere mohli používať iba recyklovateľné materiály. Napríklad mostné konštrukcie vyžadujú aj používanie primárnych materiálov, podobne je to pri skeletoch budov či povrchoch ciest,“ hovorí Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska.
Trend však podľa neho smeruje k tomu, že v priebehu 15 až 20 rokov sa väčšina stavieb bude stavať takmer výhradne z recyklovaných materiálov. Mnohé v súčasnosti používané produkty už totiž nebudú k dispozícii alebo budú príliš drahé a bude treba nájsť technické riešenia, ako ich nahradiť.
„Je a bude tu menší nedostatok stavebných materiálov, ktoré budú zároveň drahšie. O to viac je nielen povinnosťou, ale aj ekonomickou výhodou ich efektívna recyklácia,“ povedal.*
Radovan Potočár
