SANÁCIA KONTAMINOVANEJ LOKALITY Na starších skládkach odpadov rôzneho druhu sa akumulujú priesakové vody prevažne v nádržiach variabilnej kapacity. Povinnosťou prevádzkovate3/4a skládky je kontrolovať vodný stav v nádržiach a zabrániť tomu, aby sa nádrže preplnili. Odstránenie priesakových vôd z...
SANÁCIA KONTAMINOVANEJ LOKALITY
Na starších skládkach odpadov rôzneho druhu sa akumulujú priesakové vody prevažne v nádržiach variabilnej kapacity. Povinnosťou prevádzkovate3/4a skládky je kontrolovať vodný stav v nádržiach a zabrániť tomu, aby sa nádrže preplnili.
Odstránenie priesakových vôd z týchto nádrží sa uskutočňuje rôznym spôsobom, ale v značnom počte prípadov nedeje sa to celkem v súlade s predpismi a v zmysle ustanovení prevádzkového poriadku. Existuje však alternatívna možnosť spo3/4ahlivého riešenia tohto problému.
Na riešenie problému nakladania s odpadovými vodami rôzneho druhu bol ako účinný prostriedok navrhnutý kompaktný bioreaktor typ HCR-1 s príslušenstvom. Ten je určený na čistenie technologických alebo odpadových vôd z po3/4nohospodárstva, potravinárskeho, chemického a iných druhov priemyslu, prípadne komunálnej sféry apod., pre ktoré je charakteristické silné organické znečistenie.
VÝKONNEJŠÍ BIOREAKTOR
Kompaktný bioreaktor zabezpečí až desaťnásobne výkonnejšie čistenie týchto vôd v porovnaní s tradičnými aktivačnými jednotkami. V prípade akumulovaných priesakových vôd sa táto dopraví do lamelového odlučovača. Mechanicky prečistená voda je z odlučovača privedená dávkovacím čerpadlom do cirkulačného okruhu bioreaktora.
Znečistená voda sa biologicky čistí na princípe aktivácie v kompaktnom cirkulačnom bioreaktore s nadväznou usadzovacou nádržou. Vysoká aktivita mikroorganizmov v dôsledku špecifických podmienok v bioreaktore umožňuje jeho prevádzku pri značnom objemovom zaťažení. Toto je alternatívna možnosť riešenia prečistenia priesakových vôd na skládkách odpadov na prijate3/4nú mieru tak, aby s prečistenou vodou bolo možné nakladať ako s vodou zálievkovou, prípadne aby ju bolo možné vypúšťať do recipientov.
Je na zvážení realizátora monitoringu a prevádzkovate3/4a skládky, aby sa rozhodol o spôsobe nakladania s prebytočnými priesakovými vodami.
PRAKTICKÁ REMEDIÁCIA
Výber rôznych remediačných metód a technológií pri odstraňovaní znečistenia prírodného prostredia možno uskutočniť spravidla až po náležitom zmapovaní prírodných podmienok kontaminovanej lokality a zhodnotení rozsahu, kvantitatívnych parametrov znečistenia. Prieskum a následné zhodnotenie znečistenia, rizikovú analýzu danej lokality možno úspešne vykonať pri čo najdôkladnejšom poznaní geofaktorov.
Teda podstatná úloha pri kvantitatívnom a kvalitatívnom ocenení rozsahu kontaminácie a hlavne pri vypracovaní návrhu postupu odstránenia znečistenia sa prisudzuje znalosti geologických a hydrogeologických pomerov. Až po dôkladnom poznaní prírodných podmienok možno vypočítať rozsah znečistenia a navrhnúť potrebnú technológiu a kapacity na odstránenie znečistenia a na vyčistenie kontaminovaného prostredia.
Napríklad na skúmanej lokalite bol zistený značný rozsah znečistenia uh3/4ovodíkmi rôzneho druhu, spomedzi ktorých prevládala skupina BTX. Znečistená bola zemina, ktorá tvorila nadložie zvodnenému súvrstviu v h3/4bke cca 3,5-5,0 m a v značnej miere bola kontaminovaná podzemná voda, na ktorej plávala vo3/4ná fáza uh3/4ovodíkov o hrúbke 10-90 cm. Priemerná úroveň hladiny podzemnej vody sa pohybovala v h3/4bke 4,5 m pod terénom. Prúdenie podzemnej vody ovplyvňoval povrchový tok nachádzajúci sa vo vzdialenosti cca 1,5 km od lokality a povrchová voda v blízkom kanáli.
Generálny smer prúdenia bol zistený. Pohyb podzemnej vody v prevažnej časti kalendárneho roku bol v tlakovom režime v dôsledku prítomnosti relatívne menej priepustnej vrstvy nad zvodnenými polohami. Intenzívne znečistenie bolo zistené na ploche cca 3,5 ha a voda bola znečistená rozpustenými derivátmi do h3/4bky 7-8 m pod terénom. Podložný izolátor sa nachádza v h3/4bke cca 10-12 m pod terénom.
Rozsah znečistenia posudzovali rôzne organizácie, inštitúcie i jednotliví experti, ktorí predkladali rôzne návrhy na sanáciu daného územia. Vzh3/4adom na rôznorodosť návrhov a na rozporuplné hodnotenie prírodných, najmä hydrogeologických pomerov bol navrhnutý doplňujúci prieskum. V rámci týchto prác bola skúmaná a stanovená hodnota koeficienta filtrácie. Po doplňujúcom prieskume bol vypracovaný projekt sanácie a predložený plán remediácie znečisteného prostredia. V tomto projekte boli stanovené metódy a prostriedky remediačných prác.
Vzh3/4adom na skutočnosť, že predmetná lokalita sa nachádzala v priemyselnej zóne a na lokalite bolo značné percento plochy zastavané rôznymi objektami a vnútrozávodnými komunikáciami, pri podmienkach kontinuálnej výrobnej činnosti nebolo možné uvažovať s výťažením a odvezením znečistenej zeminy. Z tohto dôvodu pri navrhovaní metód a prostriedkov sanácie prichádzali do úvahy len metódy "in situ".
POSTUP SANÁCIE
Osobitne bolo potrebné brať do úvahy charakter znečisťujúcich látok a preto sa navrhli a aplikovali všetky technické prostriedky v nevýbušnom prevedení.
Pri sanácii bol stanovený následovný postup:
1. odstránenie vo3/4ne plávajúcej fázy
2. čistenie znečistených zemín
3. čistenie podzemnej vody
Aj keď bolo poradie úloh stanovené, všetky bolo potrebné prakticky realizovať súčasne s oh3/4adom na ich špecifiká.
Návrh sanačných prác vychádzal zo zásady, aby sa zabránilo šíreniu kontaminácie do okolia lokality. Vytvorili sa podmienky na to, aby prúdenie podzemnej vody smerovalo k jednotlivým sanačným prvkom a súčasne sa odstraňovala aj vo3/4ne plávajúca fáza.
Okrem čerpadiel na odstraňovanie fázy bolo použité aj automatické pneumatické zariadenie H-22 americkej výroby, ktoré bolo premiestnené pod3/4a potreby na jednotlivé body s výskytom zvýšenej koncentrácie znečisťujúcej látky.
Celkove sa vybudovalo 6 sanačných studní.
Zo sanačných studní sa vo3/4ná fáza odčerpávala a privádzala sa na 2 čistiace rady (3-3 studne) do pripravených nádob a voda sa privádzala na gravitačný odlučovač, kde se oddelila pri čerpaní vody unášaná nerozpustná zložka kontaminujúcej látky. Po výstupe z odlučovača sa voda akumulovala v uk3/4udňujúcej nádrži, odkia3/4 sa prečerpávala na stripovaciu kolónu. Dimenzia stripovacej kolóny umožňovala stripovanie 6 l.s-1 čerpanej vody. Čerpané množstvá sa vzh3/4adom na hydrogeologické pomery na lokalite ustálili na cca 0,7 l.s-1 z každej sanačnej studne.
Stripovacie kolóny mali účinnosť cca 40-80 %, pričom klesajúca tendencia účinnosti sa zaznamenala v priebehu intervalu funkčnosti náplne kolóny a neskôr aj v dôsledku poklesu obsahu prchavých zložiek kontaminantu.
Zo stripovacej kolóny sa voda dostávala cez ďalšiu nádrž do tlakových filtrov vyplnených absorbentom (prevažne aktívne uhlie).
Po výstupe z filtra sa vyčistená voda dopravuje výkonným čerpadlom cez potrubné vedenie do vsakovacích studní. Umiestenie vsakovacích studní je proti generálnemu smeru prúdenia podzemnej vody a tým sa zvyšuje gradient spádu hladiny a umožní rýchlejšie prúdenie vody smerom k sanačným studniam.
Na sledovanie procesu čistenia zeminy a podzemnej vody, ako aj priebehu odstraňovanie vo3/4ne plávajúcej fázy bol zostrojený numerický trojrozmerný model riešenia, ktorý v počas sanačných prác je obnovovaný a kontrolovaný. V priebehu procesu sú v stanovených intervaloch odoberané a analyzované vzorky vody a prostredníctvom realizácie úzkoprofilových kontrolných vrtov aj vzorky zemín. Z analyzovaných výsledkov sa posudzuje trend remediačného procesu a získavajú sa podklady pre prípadnú korekciu sanačných prác.
Na premývanie znečisteného prostredia do vody sa pridával ekologicky neškodný a samoodbúrate3/4ný čistiaci prostriedok švajčiarskej výroby.
Realizácia čistenie zemín metódou "in situ" bola založená na principe aktivácie prirodzených mikroorganizmov v danom prostredí. Za týmto účelom bol do prostredia privádzaný kyslík cez vybudované a špeciálne vystrojené air-spargingové vrty. K oživeniu činnosti mikroorganizmov sa do prostredia pridávali príslušné nutrienty, predovšetkým P, K a N.
Odvadzanie v pôde akumulovaných plynov sa uskutočnilo odvetrávacím zariadením a prostredníctvom vybudovaných ventingových vrtov. Neutralizácia pôdnych plynov a plynnej zložky znečisťujúcej látky sa uskutočnila na filtri s náplňou aktívneho uhlia.
Obidve zariadenia, air-sparging a venting, sú premiesťované po celej ploche kontaminovaného územia a takto postupne zužujú plochu a objem znečisteného prostredia. Napomáhajú tiež transportu čistiaceho prostriedku, nutrientov a aj mikroorganizmov do jemných pôr zemín a umožňujú odstránenie kontaminujúcej látky aj z kapilár.
Aj mnohonásobné premývanie znečisteného prostredia by bolo len málo účinné a aplikácia len jednej metódy by značne pred3/4žila proces remediácie danej lokality. Sme toho názoru, že správnou kombináciou rôznych metód a prostriedkov možno docieliť synergický efekt remediačnej činnosti, dosiahnuť požadovaný výsledok a značne zhospodárniť sanačné práce.
DRAHOMÍRA FRANZENOVÁ,
Vodoprojekt Bratislava
FOTO ARCHÍV
