HODNOTENIE Z H1/4ADISKA ZDRAVOTNÝCH RIZÍK Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) a Agentúra pre ochranu životného prostredia USA (US EPA) spolupracovali v oblasti kvantifikácie pravdepodobného výskytu zdravotných rizík zo skládok odpadov. Možnosti na realizáciu týchto prác poskytol projekt...
HODNOTENIE Z H1/4ADISKA ZDRAVOTNÝCH RIZÍK
Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) a Agentúra pre ochranu životného prostredia USA (US EPA) spolupracovali v oblasti kvantifikácie pravdepodobného výskytu zdravotných rizík zo skládok odpadov.
Možnosti na realizáciu týchto prác poskytol projekt Rozšírenie environmentálneho informačného centra, implementácia GIS a tréningové aktivity, ktorý sa uskutočnil od októbra 1997 do septembra 1999. Pracovná skupina ODPADY sa venovala hodnoteniu skládok z h3/4adiska zdravotných rizík za pomoci programu RAAS (Remedial Action Assessment System), ktorý pracovníkom SAŽP prezentovala vývojová firma Battelle (Pacific Nortwest National Laboratory) z USA. Cie3/4om projektu bola aplikácia programu RAAS v podmienkach SR.
HLAVNÉ PRÍNOSY
RAAS je flexibilná analytická metodológia, ktorá sa môže použiť na hodnotenie širokého záberu environmentálnych otázok týkajúcich sa nápravných opatrení znečistených území. Program má pomôcť užívate3/4om pochopiť ako, prečo a kedy môžu nápravné opatrenia efektívne vyriešiť problémy špecifické pre každé územie. Hlavným prínosom pre užívate3/4a je:
1. Analýza prvotných údajov - identifikácia údajov, ktoré budú potrebné na celkové zhodnotenie znečistenej oblasti.
2. Odhad základných a zvyškových rizík na základe údajov, ktoré sú špecifikované uživate3/4om v MEPAS-e (model na odhad zdravotných rizík). Tieto údaje sú ďalej využité na vytváranie nápravných alternatív (za pomoci ReOpt - elektronická databáza sanačných technológií).
3. Určenie sanačných opatrení, ktoré sú na danom území v závislosti od podmienok použite3/4né a porovnanie ich vhodnosti, pričom sú využívané kritéria ako sú náklady, zvyšková koncentrácia znečisťujúcej látky, zvyškové riziká a redukcia objemu, toxicity a mobility znečisťujúcej látky. Určenie nápravných opatrení spočívá v kombinovaní technológií tak, aby ich kombinácia splnila vytýčené ciele.
4. Vyhodnotenie konečných nápravných opatrení.
Metodológiu RAAS podporujú dva komponenty, ktoré sú schopné pracovať aj samostatne. Prvým je ReOptTM, ktorý podáva informácie o 107 technológiách a 409 znečisťujúcich látkach, pričom napomáhá užívate3/4ovi programu RAAS pri výbere vhodných postupov v rámci rešenia jednotlivých projektov.
URČOVANIE RIZÍK
MEPASR (Multimedia Environmental Pollutant Assesment System) je modelom na určovanie a výpočet zdravotných rizík na exponovaného jednotlivca. Zároveň slúži k vytýčeniu prioritných území na priebeh sanačných opatrení. Ako samostatná aplikácia môže slúžiť na odhad celkovej expozície populácie, ktorá súvisí s kontaminovaným územím. Riziká a exponovaná populácia sú odhadované pre prípad priamej expozície médiom alebo pre expozíciu receptora vzduchom, povrchovou alebo podzemnou vodou.
Postupnosť krokov RAAS:
1. Analytický proces začína vložením údajov uživate3/4om o kontaminovanej oblasti.
2. Údaje sú spracované pomocou modelu MEPAS, ktorý identifikuje potenciálne kontaminanty, ich transport k potenciálnemu receptoru a zodpovedajúce základné riziko.
3. Na vývoj a vyhodnotenie sanačných opatrení je potrebné uživate3/4om doplniť prídavné informácie o stratégii a cie3/4och nápravných opatrení a taktiež možné prekážky, ktoré by sa mohli pri aplikácii vyskytnuť. V tomto kroku je dostupný ReOpt, aby užívate3/4ovi asistoval pri definovaní týchto cie3/4ov a obmedzení.
4. Odhad základných rizík, údaje o území špecifikované užívate3/4om a prognóza sanácie poskytujú vstupy do časti RAAS, ktorá identifikuje vhodné nápravné opatrenie a vyhodnotí ich prevedenie.
5. Hodnotenie jednotlivých sanačných alternatív obsahuje odhad koncentrácie kontaminantu a podmienky na území po ich ukončení a tiež informácie, ktoré môžu byť použité na odhad zvyškového rizika, ktoré by mohlo ostať, ak by sa daná alternatíva uskutočnila.
6. Tento odhad zvyškového rizika a iné vlastnosti nápravných opatrení (napr. náklady, redukcia objemu, toxicity, mobility, potrebný čas apod.) sú potom použité ako základ na ich porovnanie.
JELŠAVA - LUBENÍK
Na riešenie cie3/4ov projektu bolo vybrané zaťažené územie SR v zmysle vyhlášky č. 112/1993 Z. z.: oblasť Jelšava - Lubeník, kde boli vytypované skládka komunálneho odpadu Mokrá Lúka - Furmanova dolina, skládka priemyselného odpadu Slovmag Lubeník a stará environmentálna záťaž Mokrá Lúka - Pri kríži. Ako doplnkové študijné lokality boli vytypované skládka priemyselného odpadu Podbrezová - Šiklov a odkalisko Liptová Dúbrava.
NÁZORNÁ UKÁŽKA
[*] Skládka priemyselného odpadu Slovmag, a. s., Lubeník. Skládka je klasifikovaná ako riadená skládka odpadu II. stavebnej triedy. Prevádzkovate3/4om je SLOVMAG, a. s., Lubeník. Na skládku je povolené ukladať: prach z kameňa a obrusný prach, výmurovky z vykurovacích a zo spa3/4ovacích zariadení, stavebnú suť a ostatný stavebný odpad neznečistený škodlivinami, odpadové filtračné plachietky, stabilizovaný kal, iný rastlinný odpad, piliny, hobliny neznečistené škodlivinami, odpadové sklo neznečistené škodlivinami, nevhodné na ďalšie spracovanie, úlomky z betónu neznečistené škodlivinami, odpad z minerálnych vlákien neznečistený škodlivinami.
Skládka (je v činnosti od roku 1980, predpokladané ukončenie skládkovania je 31. 12. 2003). Zaberá plochu 63 951 m2 s celkovou kapacitou 350 000 m3. Na geologickej stavbe územia sa podie3/4ajú horniny karbónu a kvartéru.
Koeficient filtrácie v podloží skládky sa pohybuje od 6,4 E-07 do 1,0 E-08. Na základe uvedeného koeficientu filtrácie sa považuje horninové prostredie za slabo až ve3/4mi slabo priepustné a v zmysle legislatívy vhodné pre skládku II. stavebnej triedy. Na uvedenej lokalite boli vybrané škodliviny: železo, horčík, mangán, vápnik, a to na základe výsledkov monitorovania kvality podzemných a povrchových vôd.
Hydrogeochemický vývoj na skládke je pomerne rovnomerný, nepatrné výkyvy u niektorých komponentov (železo, sírany v podzemných vodách a výskyt ropných látok v povrchových vodách) je ovplyvnené charakterom obdobia (z h3/4adiska hydrologického), v ktorom bola vzorka odobratá, nevylučujeme i možnosť chyby v metodike odberu, prípadne analytickú chybu. V prípade výskytu ropných látok v povrchových vodách nepredstavuje zdroj kontaminácie skládka (ropné látky by sa prejavili v podzemných vodách pod telesom skládky), ale ide o iný zdroj v priestoroch areálu závodu.
Počítačovým spravovaním aplikáciou RAAS neboli preukázané zdravotné riziká. Môžeme konštatovať, že skládka nie je v súčasnosti zdrojom preukázate3/4ného pravdepodobného výskytu rizika pre človeka. V súčasnosti prevádzkovate3/4 odpredává prach z kameňa a obrusný prach, ktorý bol ukladaný na skládku v množstve asi 500 ton za mesiac, čím sa uvo3/4ňuje priestor na ukladanie odpadov, ktoré zatia3/4 nie je možné druhotne využiť. Zanedbate3/4ý nie je ani finančný a ekologický efekt.
LIPTOVÁ DÚBRAVA
Odkalisko Liptová Dúbrava sa nachádza asi 7 km južne od obce Liptová Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš) v tesnej blízkosti Národného parku Nízke Tatry. Uvedená lokalita je známa dlhodobou ťažbou antimónových rúd, Najproduktívnejšie obdobie ložiska Liptovská Dúbrava bolo v rokoch 1943-1991, kedy bola na lokalite vybudovaná úpravňa antimónových rúd (flotačná linka). Odpad z tejto prevádzky bol ukladaný na odkalisko v tesnej blízkosti areálu závodu. V roku 1991 bola ťažba na ložisku ukončená a súčasne bola demontovaná i úpravňa antimónových rúd. Dlhodobo využívané odkalisko (systém troch odkalísk) se stalo environmentálnou záťažou, ktoré predstavuje potenciálne riziko pre zdroje pitnej vody, ktoré sú situované v oblasti pod odkaliskom vo vzdialenosti 200 m až 1000 m, čím vzniká reálna možnosť ovplyvnenia kvality pitnej vody. Zo systému troch prameňov je zásobovaný skupinový vodovod pre 13 obcí.
Z výsledkov prieskumných prác zameraných na sledovanie vplyvu banských vôd z odkaliska na kvalitu povrchových a podzemných vôd boli vytypované škodliviny, ktoré svojími charakteristikami predstavujú riziko pre človeka. Jedná sa o antimón, arzén a olovo. Odkalisko predstavuje kontaminované médium in situ. Vo vertikálnom reze je možné vyčleniť tri vrstvy z h3/4adiska základných charakteristík - litologických, hydrogeologických a obsahu sledovaných škodlivín.
MEPAS - model na výpočet rizika - stanovuje odhad rizika rakoviny (Carcinogenic Risk) a koeficient nebezpečnosti (HQ - Hazard Quotient) pre hypotetického maximálne exponovaného jedinca, a to pre každý kontaminant a každú cestu expozície. V metodológii softwaru RAAS zdravotné účinky na maximálne exponovaného jedinca sa odhadujú zlučovaním odhadov najvyšších zdravotných účinkov vychádzajúcich z jednotlivých expozičných ciest, pre rôzne receptory a mechanizmy uvo3/4ňovania kontaminantov. Výsledok reprezentuje kompozitná horná hranica odhadu účinkov na 3/4udské zdravie.
V rámci tohto projektu sme riziká stanovovali pod3/4a definícií karcinogénnych a nekarcinogénnych účinkov po prijatí kontaminantu človekom, vypracovaných US EPA. Pre karcinogénnu látku sa riziko z jej príjmu posudzuje pod3/4a pravdepodobnosti vzniku rakovinového ochorenia počas života jednotlivca v dôsledku príjmu danej škodliviny, pričom v tomto prípade neexistuje žiadna bezpečná dávka. Priemerné celoživotné riziko ochorenia na rakovinu pre jednotlivca sa stanovuje vynásobením priemernej dennej dávky (mg/kg/den) s faktorom smernice vzniku rakoviny/EPA Cancer Slope Factor - CSF/ (1/mg/kg/den). Maximálne prijatelné riziko je 10-6. Riziko karcinogénnej látky 10-6 znamená zvýšené riziko vyvolania rakoviny nad úroveň jej bežného výskytu u jednej z milióna exponovaných osôb posudzovanej populácie vplyvom pôsobenia škodliviny v životnom prostredí. Ak je vypočítané riziko menšie ako 10-6, predstavuje zanedbate3/4né riziko vzniku rakoviny. Ak je hodnota vyššia ako 10-6, predstavuje úroveň rizika, pri ktorej je nevyhnutné sa rizikom vzniku rakoviny zaoberať.
Pre nekarcinogénnu látku sa riziko z príjmu posudzuje koeficientom nebezpečnosti (HQ - Hazard Quotient). Existuje prahová dávka, pod ktorú je príjem škodliviny bezpečný. Koeficient nebezpečnosti je stanovený ako podiel priemernej dennej dávky (mg/kg/deň) a referenčnej/prahovej/ dávky (mg/kg/deň). Ak je tento koeficient menší ako 1, pri danej koncentrácii škodliviny prijme prijímate3/4 nižšiu dávku, ako je prahová dávka, tj. riziko neexistuje. Pri koeficiente nebezpečnosti väčšom ako 1 prijme prijímate3/4 vyššiu dávku, ako je prahová dávka, tj. riziko existuje. Výsledky získané aplikáciou softwaru RAAS v Liptovej Dúbrave sú uvedené v tabu3/4ke. Výsledky zodpovedajú situácii na študijnej lokalite v rokoch 1992-1993.
Pre názornosť uvádzame výsledky varianty, ktorá predpokladá trvalú prítomnosť nejvyššie zistených obsahov škodlivín na lokalite a zoh3/4adňuje najvhodnejšie podmienky pre šírenie škodliviny.
Odkalisko Liptová Dúbrava bolo podrobené detailnému štúdiu nielen z h3/4adiska ekologického, ale boli prehodnotené i možnosti druhotného využitia flotačných kalov. Prieskum však nepotvrdil ekonomicky zaujímavé obsahy drahokovovej mineralizácie ani vzácnych zemín. Diskutabilné je i využitie flotačných kalov na stavebné účely. Z ekologického h3/4adiska odkalisko nie je najväčším znečisťovate3/4om oblasti a ich vplyv na okolie bude časom klesať.
V súčasnosti sa v priestore odkaliska realizujú rekultivačné práce, a to aplikácia biokompostu (dodavate3/4 1/4upčianka, s. r. o., Liptovský Mikuláš) na povrch odkaliska s následnou úpravou - modelovanie povrchu telesa a zatrávnenie.
MOŽNOSTI APLIKÁCIE
V súčasnosti nie je v Slovenskej republike používaný, prípadne vyvíjaný software obdobných charakteristík a zamerania, ako je RAAS. Pracovníci SAŽP, ktorí uvedený program testovali na študijných lokalitách, sa pokúsili zhodnotiť pozitíva i negatíva jeho aplikácie, ktorá bola zameraná na skládky odpadov rôznych typov. Je nutné zdôrazniť, že je možné aplikovať RAAS pri zhodnocovaní pravdepodobného výskytu zdravotného rizika aj pre rôzne ekologicky postihnuté lokality. Užívate3/4, ktorý chce použiť RAAS, sa musí dôkladne oboznámiť so situáciou na sledovanej lokalite a zhodnotiť kvalitu vstupov do programu. Pre pochopenie situácie na lokalite je dôležité zostavenie koncepčného modelu, ktorý je spracovaný na základe vstupov užívate3/4a. Na základe skúsenosti pracovníkov SAŽP s používaním softwaru RAAS boli generálne stanovené tri základné typové situácie:
[*] Ideálny stav pre použitie programu RAAS - jedná sa o relatívne homogénne prostredie s jednoznačne stanovenými škodlivinami, charakteristiky priestoru a celková situácia je známá a podložená overenými dátami.
Použitie programu RAAS s určitým stupňom nejasnosti - prostredie je heterogénne, avšak charakter priestoru a celková situácia je známa a podložená overenými dátami. V tomto prípade je ve3/4mi dôležité, aby užívate3/4 detailne okomentoval všetky nejasnosti zistené pri aplikácii softwaru pre sledovanú lokalitu a interpretoval výsledky s oh3/4adom na zistené skutočnosti. Táto situácia sa v našich podmienkach vyskytne najčastejšie, pretože sa stretávame hlavne s absenciou vstupov, ktoré požaduje software. Zložitosť prostredia a komplikované strety záujmov pri zhodnocovaní lokalít taktiež skres3/4ujú výpovednú hodnotu získaných výsledkov.
Nevhodná situácia pre použitie programu RAAS - heterogénne prostredie, zmeny na malej ploche, komplikovaná stavba územia, vzájomná interakcia viacerých zdrojov znečistenia a nieko3/4ko otenciálnych zdrojov zdravotného rizika.
Podrobnejšie informácie: http:/www.sazp. sk/PROJEKTY/RAAS.
JANA HAUEROVÁ,
TATIANA GUŠTAFÍKOVÁ,
SAŽP - COH B. Bystrica
(Enviromagazín č. 5/1999 - redakčně kráceno)
Výsledky aplikácie softwaru RAAS v Liptovskej Dúbrave
Zóna Mechanizmus Kontaminant
uvolňovania
olovo-Pb antimón-Sb arzén-As
Vadózna zóna 1 vyprchávanie bez rizika bez rizika bez rizika
suspenzácia bez rizika bez rizika bez rizika
infiltrácia do riziko riziko riziko
podzemnej vody
infiltrácia do riziko riziko riziko
povrchovej vody
priama expozícia bez rizika riziko riziko
Vadózna zóna 2 vyprchávanie bez rizika bez rizika bez rizika
infiltrácia do bez rizika bez rizika riziko
podzemnej vody
infiltrácia do bez rizika bez rizika bez rizika
povrchovej vody
Zvodnenec disperzia do bez rizika riziko riziko
podzemnej vody
disperzia do bez rizika bez rizika riziko
povrchovej vody
