Hospodárenie s odpadom z obalov PODTITULEK: Skúsenosti zo zavádzania systému I keď balenie výrobkov je neocenite3/4né pre ich životnosť, ochranu a transport, časom sa dostalo do popredia záujmu odbornej i laickej verejnosti svojím obsahom a množstvom. Balenie predovšetkým prichádza vo forme...
Hospodárenie s odpadom z obalov
PODTITULEK: Skúsenosti zo zavádzania systému
I keď balenie výrobkov je neocenite3/4né pre ich životnosť, ochranu a transport, časom sa dostalo do popredia záujmu odbornej i laickej verejnosti svojím obsahom a množstvom. Balenie predovšetkým prichádza vo forme vreciek, f3/4ašiek a plechoviek, ktoré znečisťujú životné prostredie a zapÍňajú skládky.
Tento vývoj viedol k vytvoreniu myšlienky redukovania ich účinkov na životné prostredie a nájdeniu systémov pre zaobchádzanie s komunálnym odpadom, organizovaním schém na opätovné získanie, triedenie a recykláciu na iné výrobky alebo na energiu. Preto sa táto oblasť stala jedným z hlavných cie3/4ov európskej smernice č. 94/62/EEC o obaloch a odpadoch z obalov.
Jej cie3/4om je harmonizovať národné opatrenia týkajúce sa hospodárenia s obalmi a odpadmi z obalov, za účelom jednak zabrániť akýmko3/4vek ich účinkom na životné prostredie vo všetkých členských štátoch ako aj tretích krajinách alebo tieto účinky zmenšiť. Tým sa dosiahne vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zabezpečí fungovanie vnútorného trhu, zredukujú prekážky, ktoré bránia obchodu, narušeniu alebo obmedzovaniu súťaže v rámci EÚ.
Smernica stanovila pre všetkých 15 členských štátov Európskej únie ciele zhodnotenia vo výške minimálne 50 % a maximálne 65 % hmotnosti odpadov z obalov ako aj ciele recyklácie vo výške minimálne 25 % a maximálne 45 % hmotnosti všetkých obalových materiálov, pričom z každého obalového materiálu bude recyklované minimálne 15 % hmotnosti. Tento cie3/4 by mal byť dosiahnutý do 30. júna 2001. Za ten čas by mali členské štáty mať vybudované relevantné systémy zberu, triedeniu a recyklácie odpadov z obalov. Krajiny pristupujúce do EÚ by mali tieto ciele splniť do 5 rokov od zahrnutia Smernice do národnej legislatívy.
Odpad z obalov v Európe
V súčasnosti sa v EÚ uplatňujú rôzne modely nakladania s komunálnym odpadom z poh3/4adu odpadov z obalov. Všetky modely však vychádzajú z iniciatívy priemyslu, pričom každá národná odpadová legislatíva vytvorila možnosť vo3/4by spôsobu nakladania s odpadom z obalov za predpokladu dodržania obalovej Smernice 94/62/EC.
Najznámejšie zo systémov sú: Ecoemballages S.A. z Francúzska, Ecoembalajes Espana zo Španielska, Sociedade Ponto Verde S.A. z Portugalska, FOST Plus z Belgicka, Repak Ltd. z Írska, VALORLUX asbl z Luxemburska, ARA systém z Rakúska, Duales System Deutschland z Nemecka a z východnej Európy systém EKOKOM z Českej republiky, ktoré v súčasnosti pokrývajú prakticky vyše 220 miliónov spotrebite3/4ov v celej Európe.
Pri uplatnení jednotlivých systémov nakladania s odpadmi má prioritu pod3/4a Smernice prevencia vzniku odpadov z obalov, potom opakované použitie obalov, recyklácia a nakoniec ďalšie formy zhodnotenia odpadov z obalov. Smernica nestanovuje spôsob dosiahnutia cie3/4ov, preto pri jej uplatnení sa v rôznych krajinách zoh3/4adnili lokálne podmienky a boli vytvorené základné tri druhy priemyselných systémov:
uplatnenie samostatného zberu obalov, oddelene od nakladania s komunálnym odpadom -nemecký systém,
uplatnenie zálohovania vybraných druhov obalov -švédsky systém,
uplatnenie integrovaného prístupu k využitiu komunálneho odpadu -francúzsky systém.
Nemecký systém
Systém -DSD (Duales System Deutschland) pracuje s princípom povinnosti spätného odberu obalov obchodnou sieťou a následne plničmi obalov. V skutočnosti sa spätný odber v praxi však realizuje vytvorením systému zberu a triedenia použitých obalov bez účasti obce. Tento systém vo svojom dôsledku viedol k vytvoreniu paralelnej siete zvozu komunálneho odpadu. V praxi to znamená, že občanom je k dispozícii jeden systém zvozu zvyšného odpadu riadený obcou a súčasne druhý systém na zber odpadov z obalov, plne hradený výrobcami. Ide teda o zdvojenie investícií aj prevádzkových nákladov v oblasti komunálneho odpadu ("duales").
Švédsky systém
Pôvodný systém záloh na nápojové obaly vytváral obchodné bariéry, čím odporoval pravidlám EÚ, preto je priebežne modifikovaný. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že uplatnenie záloh vedie k pomerne vysokému podielu recyklácie, ale nevýhodou systému je jeho vysoká cena, ktorá sa nepriamo premieta do cien výrobkov.
Francúzsky systém
Je založený na chápaní odpadu z obalov ako integrovanej súčasti toku komunálneho odpadu. Zber a triedenie odpadov z obalov prebieha v rámci triedenia tuhého komunálneho odpadu, ktoré zabezpečuje obec za finančnej podpory výrobcov. Výhodou tohto systému je to, že v jeho rámci sú vytriedené všetky využite3/4né zložky komunálneho odpadu. Miera využitia odpadov z obalov je porovnate3/4ná s Nemeckom. Náklady francúzskeho systému sú však nieko3/4konásobne nižšie, čo sa prejavuje aj na spotrebite3/4ských cenách.
Ako najmenej efektívne, ako z h3/4adiska miery využitia odpadu, tak z h3/4adiska nákladov, sa javia zálohové systémy. Nemecký model síce presahuje maximálne limity recyklácie dané Smernicou, je však na úkor vysokých ekonomických nákladov. Tento dopad sa prenáša do sociálnej a ekologickej sféry (nemecký trh nedokáže absorbovať vyseparované suroviny, preto ich za dumpingové ceny vyváža do tretích krajín, čím narušuje ekologickú rovnováhu).
Francúzsky model integrovaného zberu a triedenia v spolupráci s obcami dlhodobo vykazuje účinnosť porovnate3/4nú s nemeckým systémom, avšak pri výrazne nižších nákladoch. Z h3/4adiska vplyvu na spotrebite3/4ské ceny pri dosiahnutí cie3/4ov sa francúzsky model integrovaného nakladania s komunálnym odpadom javí ako najvhodnejšie riešenie.
Ekonomicky najefektívnejšie systémy sú organizované v priamej spolupráci obcí a priemyslu, reprezentovaného oprávnenou organizáciou, zriadenou na tento účel. Popri hlavnom systéme, založenom väčšinou pre odpady z obalov, sa však môžu vyskytovať paralelné systémy na iné druhy odpadov (petrochémia, farmaceutické výrobky, stavebný odpad, žiarivky, autobatérie...)
Model fungovania
Na riešenie problematiky odpadov z obalov je potrebné poučiť sa zo zahraničných skúseností. Združenie SLICPEN preto navrhuje systém, ktorý sa uplatňuje predovšetkým v systéme EcoEmballages alebo EKOKOM. Je založený na vzájomnej spolupráci priemyslu a obcí. Tento systém by sa mal riešiť formou oprávnenej organizácie (OO) založenej priemyslom, kde by legislatíva predpisovala percentuálne a časové ciele (t.j. %-ný podiel odpadov z obalov znovuvyužitých a recyklovaných za určité časové obdobie). OO bude právnická osoba, ktorej cie3/4om bude verejnoprospešná činnosť.
Zakladate3/4mi budú subjekty, ktorých sa týkajú povinnosti priemyslu vyplývajúce zo zákona a ktoré si uvedomujú svoju spoluzodpovednosť za odpady z obalov. Výška jednotlivých príspevkov bude stanovená na základe analýz komunálneho odpadu a analýz nákladov na separovaný zber a triedenie v požadovanej kvalite. Prostriedky OO budú rozdelené obciam kontinuálne, pod3/4a množstva (ton) vyseparovaného materiálu odovzdaného na recykláciu alebo znovuzhodnotenie. OO uzavrie s obcou zmluvu o spolupráci, kde OO sa v zmluve zaviaže poskytnúť obci finančný príspevok za vyseparované druhotné suroviny z odpadov z obalov, odovzdané na recykláciu alebo znovuzhodnotenie.
Obec sa v zmluve zaviaže poskytnúť OO pravdivé údaje o množstve surovín, odovzdaných na recykláciu a o zavedenom spôsobe zberu. OO bude pravidelne pripravovať audit svojej činnosti, ktorého výsledky budú k dispozícii v súlade so zákonom o prístupe k informáciám. Plnenie týchto povinností bude podliehať hláseniam orgánom štátnej správy (MŽP) -týka sa údajov o množstve obalov uvedených na trh, o recyklovaných a znovuvyužitých množstvách odpadov z obalov a o subjektoch, ktoré sa podie3/4ali na plnení cie3/4ov. Nesplnenie povinností bude sankcionované pod3/4a zákona. OO bude obciam poskytovať aj odbornú pomoc pri výchove obyvate3/4stva, pri propagácii minimalizácie odpadov, separovaného zberu a pri školských projektoch. Spolupráca OO s environmentálnymi skupinami je vítaná. Na obr. 1 je graficky znázornená štruktúra fungovania SLICPEN-om navrhnutého systému.
Pilotný projekt
Súčasná odpadová legislatíva SR však zatia3/4 jednoznačne neumožňuje založiť takúto organizáciu, aj keď schválený zákon o odpadoch načrtol možnosť vo3/4by. Združenie SLICPEN sa ešte pred schválením zákona začiatkom roku 2001 rozhodlo otestovať tento systém v praxi formou Pilotného projektu, ktorého výsledky budú slúžiť na získanie skúseností a argumentov pre zavedenie systému hospodárenia s odpadom z obalov v SR v súlade s environmentálnymi záväzkami vyplývajúcimi zo Smernice 94/62/EC o obaloch a odpadoch z obalov. Získané skúsenosti sa využijú v pracovnej skupine MŽP SR pre prípravu zákona o obaloch a odpadoch z obalov za účasti SLICPEN.
Princípom Pilotného projektu je poskytnutie paušálneho príspevku obciam na tonu vyseparovaného odpadu z obalov (papier, sklo, plasty, kovové obaly) odovzdaného na recykláciu štvrťročne v priebehu jedného roka, na základe potvrdenia recyklačných firiem o odbere druhotných surovín. Cie3/4om Pilotného projektu je potom príprava odporúčaní a cie3/4ov zhodnocovania v časových horizontoch - návrh konkrétnych systémových opatrení pre minimalizáciu vzniku odpadov z obalov, osvetu a propagáciu separovaného zberu a podporu trhu s druhotnými surovinami
Prvá Zmluva o spolupráci bola uzavretá dňa 24. 01. 2001 s mestom Skalica. V priebehu marca 2001 boli uzavreté zmluvy s ďalšími obcami okresu Skalica (obce: Letničie, Radimov, Petrova Ves, Vrádište, Prietržka, Kátov, Unín, Trnovec, Mokrý Háj, Kopčany). V priebehu marca - apríla 2001 boli uzavreté zmluvy s obcami okresu Stará 1/4ubovňa (mesto Stará 1/4ubovňa, obce: Nová 1/4ubovňa, Plaveč, Mníšek nad Popradom). Začiatkom júna 2001 bol projekt rozšírený o mestskú časť Bratislavy -Ružinov. Koncom júna 2001 sa do Pilotného projektu zaradilo ešte 17 obcí oblasti Javorina-Bezovec (obce: Kálnica, Lubina, Krajné, Podkylava, Vaďovce, Hrachovište, Višňové, Moravské Lieskové, Bzince pod Javorinou, Dolné Srnie, Kočovce, Beckov, Modrovka, Lúka, Nová Lehota, Stará Lehota, Modrová).
Pokrytie Pilotným projektom v roku 2001 je 30 obcí, 2 mestá a jedna mestská časť hlavného mesta SR Bratislavy, čo predstavuje asi 137 470 obyvate3/4ov (2,5 % obyvate3/4ov Slovenska). Predpokladané vyseparované množstvo zhodnotite3/4ných druhotných surovín z domového odpadu pokryté Pilotným projektom v priebehu roku 2001 je asi 1500 ton, z toho
mesto Skalica -920 ton
obce okresu Skalica -100 ton
mesto Stará 1/4ubovňa -100 ton
obce okresu Stará 1/4ubovňa -30 ton
mestská časť Bratislava-Ružinov -200 ton
obce oblasti Javorina-Bezovec -150 ton
Spolu to predstavuje 4 % z celkového množstva vyseparovaných surovín na Slovensku za rok 1999.
Z analýz je zrejmé, že podiel vyseparovaných zložiek z komunálneho odpadu v okrese Skalica a Stará 1/4ubovňa za prvé dva štvrťroky 2001 rastie. Zo získaných výsledkov je zrejme, že Pilotný projekt má aj motivačný charakter pre jednotlivé obce, a to tým, že sa množstvo vyseparovaných druhotných surovín postupe zvyšuje.
Riešenie zodpovednosti
Iba efektívnym fungovaním priemyslom založeného a riadeného systému a na základe primeranej legislatívy, je možné rozhodnúť sa pre vhodnú formu riešenia zodpovednosti za odpady z obalov. Základným predpokladom je však to, že budú právnou normou určené limity na recykláciu a spracovanie odpadov z obalov, ktoré je potrebné dosiahnuť v stanovenom časovom termíne a tým splniť ciele Európskej smernice č.94/62/EEC o obaloch a odpadoch z obalov.
Dosiahnutie týchto vytýčených cie3/4ov preto leží na vzájomnej spolupráci priemyslu (ktorý prispieva na zber a triedenie), obcí (ktoré fyzicky zabezpečujú zber a triedenie), recyklačných kapacít (ktoré zabezpečujú znovuvyužitie alebo recykláciu druhotných surovín) a štátnej správy (ktorá kontroluje napÍňanie stanovených cie3/4ov a pri ich nesplnení môže uplatniť sankčné opatrenia).
Peter Krasnec,
Slovenské priemyselné združenie pre obaly a životné prostredie
