V Slovenskej republike bolo v roku 1995 v prevádzke 78 spa3/4ovní odpadu. Okrem dvoch spa3/4ovní určených na spa3/4ovanie komunálneho odpadu v Bratislave a Košiciach sa komunálne odpady spa3/4ujú aj v ďalších spa3/4ovniach. Prevádzkovanie spa3/4ovní malo byť časovo limitované s oh3/4adom na...
V Slovenskej republike bolo v roku 1995 v prevádzke 78 spa3/4ovní odpadu. Okrem dvoch spa3/4ovní určených na spa3/4ovanie komunálneho odpadu v Bratislave a Košiciach sa komunálne odpady spa3/4ujú aj v ďalších spa3/4ovniach. Prevádzkovanie spa3/4ovní malo byť časovo limitované s oh3/4adom na platnosť nových emisných limitov z roku 1998.
Časť odpadov sa spa3/4uje aj v menších energetických zariadeniach priamo u pôvodcov (napr. papierový odpad, uho3/4ný prach a pod.). Po spálení odpadu zostane škvara a popolček, ktoré tvoria 25 až 30 % hmotnosti a 10 až 15 % objemu odpadu. Kovový odpad sa zo škvary odlučuje, čim sa môže získať nieko3/4ko tisíc ton kovu ročne. Kvapalné zvyšky sa odvádzajú ako odpadové vody, plynné zvyšky predstavujú splodiny spa3/4ovacieho procesu odchádzajúce komínom do ovzdušia
Spa3/4ovanie odpadov je podstatne nákladnejší spôsob zneškodňovania tuhých odpadov ako ich ukladanie na skládky, prípadne kompostovanie. Investičné náklady sú až 10-násobne vyššie a prevádzkové náklady sú porovnate3/4né s nákladmi riadených skládok. Efektívnosť spa3/4ovne sa zvyšuje aj predajom železného šrotu odlúčeného od škvary po spálení odpadu.
Spa3/4ovaním sa znižuje objem odpadu asi na 20 %, čím úmerne klesajú aj náklady na riadenú skládku zvyšku po spálení. Spa3/4ovaním sa súčasne podstatne šetria náklady na dopravu, pretože spa3/4ovňa môže byť situovaná vnútri oblasti produkujúcej odpad.
SÚČASNÝ STAV
Bilancia výskytu odpadov a analýza súčasného stavu odpadového hospodárstva na území Slovenskej republiky sa uskutočňuje pomocou regionálneho informačného systému. Na základe vykonaných analýz je možné konštatovať, že situácia v nakladaní s odpadmi sa v Slovenskej republike v priebehu sledovaného obdobia vo viacerých oblastiach odpadového hospodárstva zlepšila.
Zníženie vzniku odpadov sa dosiahlo okrem racionalizačných opatrení aj v dôsledku celkového poklesu výroby a preto nie je možné robiť jednoznačné závery. Pozitívnym faktorom je rozvoj podnikate3/4ských aktivít zameraných na využívanie vznikajúcich odpadov. V dôsledku toho sa znížili požiadavky na budovanie zneškodňovacích zariadení.
V mnohých lokalitách sa úspešne rozvíja separovaný zber a budujú sa aj technické zariadenia potrebné na jeho zabezpečenie. Vybudovali sa nové riadené skládky a začala sa sanácia starých skládok komunálnych odpadov.
Oproti tomu však zlepšenie nenastalo v oblasti prevádzkovania spa3/4ovní komunálneho odpadu. Situácia je vážna hlavne v Bratislave, kde sa zatia3/4 nepristúpilo k výstavbe alebo rekonštrukcii spa3/4ovne. Realizáciu vytýčených cie3/4ov a opatrení je potrebné podporiť vytvorením vhodných legislatívnych, ekonomických a iných nástrojov, bez ktorých nebude možné dosiahnuť zlepšenie v tejto oblasti.
LOGISTIKA TKO
Pod pojmom logistika nakladania s tuhým komunálnym odpadom (TKO) sa rozumie súhrn všetkých opatrení pri hospodárení s odpadom, tj. pri jeho manipulácii, preprave, zhromažďovaní, zneškodňovaní a opätovnom využití, pričom sa dbá na ekologické aspekty, ekonomické možnosti a polohu zdroja odpadu.
Vo všeobecnosti je hospodárenie s odpadom integrálnou súčasťou národného hospodárstva spoločnosti. Hospodárenie ako také je v polohe neustálej konfrontácie medzi potrebami 3/4udí a nedostatkom prostriedkov, ktorými sa tieto potreby uspokojujú. Snahou logistiky je na základe vzájomnej komparácie nákladov a výnosov, či úžitkov zvýšiť nedostatok pôžitkov bez ďalšieho zvýšenia exploatácie prírodných zdrojov.
Cie3/4om logistiky nakladania s odpadom je optimalizovať manipuláciu s odpadom, zmierniť zaťažovanie životného prostredia, ako aj úsporné zaobchádzanie so zdrojmi a finančnými prostriedkami vo väzbe na konkrétnu lokalitu zdroja a umiestnenie objektu zneškodňovania odpadu.
Akcelerácia znečisťovania zložiek životného prostredia (vody, pôdy a ovzdušia) rôznymi druhmi odpadu na jednej strane a hrozba plytvania surovinovými zdrojmi na druhej strane sú najväčšou hnacou silou hospodárenia s odpadom. Opätovným začlenením odpadu do výrobného procesu, prípadne spotreby sa zníži množstvo odpadu, ktoré zaťažuje spoločnosť, a tým sa ušetria prírodné zdroje.
K logistike okrem opatrení opätovného využitia odpadu a termického zneškodnenia, patria aj záverečné etapy zneškodňovania, a to vo forme riadených skládok v teréne na to vhodnom. V podstate ide o konečné uloženie odpadu, pričom sa musia rešpektovať dané ekologické a technické požiadavky vo vybranej lokalite. Lokalizácia skládky odpadov ako investícia s územnými nárokmi je obmedzovaná prírodnými podmienkami záujmového územia a radom celospoločenských záujmov, opierajúcich sa o právne predpisy.
Skládky ako nový krajiný prvok by sa mali racionálnym spôsobom začleňovať do existujúcich foriem využívaného územia v lokalite zdroja odpadu, a to na základe uvážlivého plánovania.
Základné opatrenia pre hospodárenie s odpadom možno zhrnúť do týchto bodov:
1. Zavedenie vhodných odpadov späť do zhodnocovacieho procesu priemyselnej výroby.
2. Zhodnotenie organického odpadu vo forme kompostu, čím sa odpad opäť dostane do reťazca prírodných látkových premien.
3. Termické zneškodnenie odpadu za účelom radikálnej redukcie objemu odpadu, sprevádzanej energetickým zhodnotením vo forme tepelnej, alebo elektrickej energie.
4. Plánovaná integrácia skládky odpadov do krajiny ako jej novoutvárajúcej zložky.
CELOSPOLOČENSKÝ PROBLÉM
Pri modelovaní komplexného problému logistiky komunálneho odpadového hospodárstva pre ve3/4ké územné celky sa vychádzalo z predpokladu, že rozmiestnenie predovšetkým spa3/4ovní, skládok a triedičiek tuhého komunálneho odpadu a následne aj skládok škváry a popola je celospoločenský problém a malo by byť v záujme všetkých zainteresovaných, aby ich prevádzka bola čo najefektívnejšia a ekologicky prijate3/4ná.
Je tu vidieť rozpor v tom, že hlavne ve3/4ké mestá poskytujú značné množstvo tuhého komunálneho odpadu pre spa3/4ovne, avšak aj minimálny dopad na životné prostredie tu zasiahne ve3/4ký počet obyvate3/4ov. Naopak u malých zdrojov TKO sa zvyšujú náklady na dopravu, pričom dopad na životné prostredie je menší.
Pri riešení sa vychádzalo z predpokladu, že všetok TKO bude zneškodňovaný spa3/4ovaním a rozmiestnenie spa3/4ovní bude modelovo overené na ve3/4kom krajinnom území Slovenska.
Základom je snaha o minimalizáciu dopravných výkonov s oh3/4adom na jednotkový náklad na prepravu odpadu a množstvo TKO dopravovaného od zdroja po spa3/4ovňu. Problém má aj obmedzujúce kritéria, medzi ktoré patrí celkové množstvo odpadu z jednotlivých zdrojov, celkové spa3/4ované množstvo odpadu v spa3/4ovni a množstvo odpadu z daného zdroja spa3/4ované v danej spa3/4ovni.
Po analýze všetkých podmienok je možné vytvoriť prípustné varianty, zoh3/4adňujúce aj kritéria vhodnosti lokality pre spa3/4ovňu z h3/4adiska projektovania a následne skládku škváry a popola a tieto individuálne riešiť. Nájsť optimum možno pomocou klasických metód operačnej analýzy riešením dopravného problému modifikovanou distribučnou metódou.
Pri výpočte se uvažovalo s ročnou produkciou odpadu na jedného obyvate3/4a, pričom spa3/4ovaním by sa zneškodňovala polovica vyprodukovaného odpadu v dvoch ve3/4kých spa3/4ovniach v Bratislave a Košiciach, a v mestách Nitra, Banská Bystrica a Žilina by sa spa3/4ovalo v stredne kapacitných spalovniach.
VARIANTNOSŤ PROBLÉMU
Navrhovaný teoretický model nakladania s tuhým komunálnym odpadom pre ve3/4ké územné celky naznačuje prístup pre riešenie danej problematiky zavedením pôvodných modelov a využitím matematických metód v tejto oblasti. Pri konkrétnych výpočtoch boli použité niektoré zjednodušenia z dôvodu širokej variantnosti problému a nedostatočne presných vstupných údajov. To však nebráni ďalšiemu rozvoju logistiky TKO.
RUŽENA KRÁLIKOVÁ, ERVIN LUMNITZER,
Katedra environmentalistiky a riadenia procesov,
Technická univerzita v Košiciach
