Minimalizácia odpadov Environmentálne prijate3/4ná likvidácia výrobkov závisí od možnosti recyklácie odpadov, zostatkovej substitúcie výrobkov a 3/4ahkej likvidácie nerecyklovate3/4ných odpadov. Odpad je zdrojom na nesprávnom mie-ste a často známkou zlého riadenia podniku. Vo3/4ba vhodnej...
Minimalizácia odpadov
Environmentálne prijate3/4ná likvidácia výrobkov závisí od možnosti recyklácie odpadov, zostatkovej substitúcie výrobkov a 3/4ahkej likvidácie nerecyklovate3/4ných odpadov. Odpad je zdrojom na nesprávnom mie-ste a často známkou zlého riadenia podniku. Vo3/4ba vhodnej technológie a uplatnenie zahraničných skúseností môžu účinne ovplyvniť šetrný dopad výroby na životné prostredie.
Doterajší prístup k riadeniu minimalizácie odpadov podnikov bol spojený s klasickým odstraňovaním odpadov na konci životného cyklu spôsobom ekonomicky čo najmenej náročným, ktorý nespÍňal environmentálne požiadavky. Sprievodným znakom tohto prístupu bolo narušenie komunikácie so štátnou správou.
Vo vzťahu k podnikate3/4skej sfére používa štát rôzne nástroje na presadenie zásady ekonomickej zodpovednosti za škody na životnom prostredí. Reprezentujú ich priame nástroje formou zákazu produkcie škodlivých a nebezpečných látok (freóny, halóny), určením limitov (oxidy síry, dusíka), alebo nepriame, ekonomické nástroje. Štátne zásahy nemajú len represívnu funkciu, ale aj evokujú záujem podniku o environmentálnu problematiku.
V týchto intenciách sú koncipované požiadavky na podporu dobrovo3/4ných aktivít predovšetkým priemyselných podnikov v oblasti šetrnejšieho vzťahu k životnému prostrediu. Predstavuje ich program čistejších technológií, označovanie a hodnotenie environmentálne šetrných výrobkov - ekolabelling a implementácia environmentálnych systémov riadenia do podnikovej praxe.
Reprezentujú nový prístup v riadení minimalizácie odpadov, ktorý vytvára priestor pre nasledovné riešenia:
[*] navrhovanie a projekciu nových výrobkov s environmentálnymi vlastnosťami,
[*] riadenie podnikového portfólia aktivít,
[*] zvyšovanie efektívnosti výroby,
[*] komparáciu vlastností výrobkov z h3/4adiska ich viacnásobnej využite3/4nosti,
[*] vo3/4bu spoločensky prospešných riešení.
Systémový prístup riešenia minimalizácie odpadov znamená aj zmenu technologických procesov, uzatvorené výrobné cykly, využitie odpadu ako druhotnej suroviny pre ďalší reprodukčný proces, a tým zvyšovanie efektívnosti vstupov do výroby.
ČISTEJŠie TECHNOLÓGIE
Technológia podmieňuje rozvoj ekonomických aktivít a má k3/4účové postavenie pri zosúlaďovaní ekonomických a environmentálnych cie3/4ov. Integrácie ekonomickej a environmentálnej politiky predstavuje relatívne nový fenomén v ekonomickom rozhodovacom procese.
V štátoch s centrálne plánovaným hospodárstvom neboli environmentálne záujmy súčasťou hospodárskej politiky, pretože neboli kompatibilné so stratégiou urýchleného ekonomického rastu. V 50. a 60. rokoch ani štáty s vyspelým trhovým hospodárstvom nemali vytvorené podmienky pre účinnú ochranu životného prostredia. Rozhodujúcim kritériom bol rast HDP a dôsledkom materiálna a energetická spotreba. Stav životného prostredia sa dramaticky zhoršil a nadobudol globálny rozmer.
Táto skutočnosť, sprevádzaná "ropným šokom" v 70. rokoch, iniciovala urýchlené h3/4adanie efektívnych riešení. Rozvíjajú sa End-of-Pipe technológie (prídavné technológie eliminujúce emisie a odpady zo štandardných technológií).
Ekonomicky vyspelé štáty začínajú aplikovať v 80. rokoch program čistejších technológií. Od roku 1993 sa stal globálnym programom OSN (UNIDO - Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj/UNEP - Program OSN pre životné prostredie).
Program zavádzania čistejších technológií je zameraný na minimalizáciu energetických a materiálových strát, šetrnejší environmentálny prístup, zvýšenie efektívnosti výrob a konkurencieschopnosti podnikov.
Jeho aplikácia na výrobný proces implikuje šetrenie energie surovín, pomocných materiálov, elimináciu toxických produktov a redukciu množstva a toxicity všetkých emisií a odpadov skôr ako opustia výrobný proces. Pri aplikácii na výrobok sa sleduje a minimalizuje vplyv počas celej doby životnosti.
Čistejšia produkcia sa dosiahne zmenou celkového prístupu pracovníkov a manažmentu k danej produkcii (tzv. housekeeping), aplikáciou vedomostí, informácií (know how), alebo zlepšením technológie až po jej výmenu (transfer technológií).
Počiatky realizácie programov čistejších technológií na Slovensku sa datujú od roku 1993, keď sa na základe medzivládnej slovensko-nórskej dohody uskutočnil trojročný vzdelávací a demonštračný program v tejto oblasti pre všetky priemyselné odvetvia.
K významným výsledkom ukončeného programu patrí:
[*] vyškolenie 150 pracovníkov prevažne z podnikových manažmentov, v rámci jednoročného postgraduálneho štúdia, ktorí boli odborne erudovaní na lektorskú činnosť v ďalšej časti programu,
[*] spracovanie 50 demonštračných podnikových projektov, ktoré boli súčasťou vzdelávacieho programu. Demonštračné projekty znížili materiálové škody o 60 %. Súčasťou projektov boli riešenia vyžadujúce investičné náklady s návratnosťou do 2-3 rokov a s výrazne vyššími úsporami,
[*] založenie Slovenského centra čistejšej produkcie (SCČP) v roku 1994, ktoré má za cie3/4 inštitucionálne zabezpečiť program čistejších technológií v priemysle Slovenska po ukončení jeho zahraničnej podpory.
CENTRUM ČISTEJŠEJ PRODUKCIE
Od roku 1995 sa SCČP stalo súčasťou globálnej siete centier čistejších technológií zakladaných Organizáciou OSN pre priemyselný rozvoj a rieši UNIDO - UNEP projekt.
Úlohou projektu je:
[*] iniciovať demonštračné projekty,
[*] zavádzať metodológiu hodnotenia ekonomických a environmentálnych prínosov projektov čistejšej produkcie, prevenciu znečistenia a minimalizácie odpadov,
[*] organizovať školiace programy a vychovávať odborníkov pre program čistejších technológií v SR,
[*] vybudovať a využívať informačné centrum čistejšej produkcie a špecializovanú knižnicu,
[*] prispievať k trvalo udržate3/4nému priemyselnému a po3/4nohospodárskemu rozvoju v SR,
[*] na pomoc vládnym orgánom a vládnym inštitúciám formulovať politiku a stratégiu v oblasti čistejšej produkcie a trvalo udržate3/4ného rozvoja.
Program čistejších technológií je zameraný na zvyšovanie prevažne nízkej efektívnosti výrob slovenských podnikov. Účinnosť projektov tohto programu bola úspešne overená. Jedným z článkov životného cyklu výrobkov je aj znovuzhodnotenie amortizovaného výrobku. Spracovanie druhotných surovín v Slovenskej republike nie je na požadovanej úrovni. Je to aj v dôsledku menšej lukratívnosti spracovania surovín pre podnikate3/4ov a nezáujmu finančných inštitúcií o podporu týchto programov. Ekonomické ani inštitucionálne nástroje neusmerňujú záujem podnikate3/4ských aktivít do oblasti spracovania druhotných surovín.
Možnosti rozvoja výrob na báze recyklovate3/4ných položiek sú najmä v oblasti spracovania gumového odpadu, odpadov z plášťov opotrebovaných olejov, odpadových olovených akumulátorov, autovrakov, elektrotechnického a elektronického odpadu, koženého a usňového odpadu, odpadu z textilného a odevného priemyslu a stavebného odpadu.
Jozef Lopušný,
katedra ekonómie
Ekonomická fakulta UMB, Bratislava
