Odpadové ropné oleje (ORO) sú osobitné tým, že sú plošne najrozšírenejším nebezpečným odpadom, ktorý sa vyskytuje vo veĺkých množstvách, pričom manipuláciu s takýmto odpadom vykonáva veĺké množstvo nekvalifikovaných a nezodpovedných osőb, prevažne (ale nielen) súkromných motoristov a malých podnikateĺov -prevádzkovateĺov autoservisov, autodopravcov, stavebných a po3/4nohospodárskych firiem
| Svetová ročná spotreba, predaj olejov bola koncom deväťdesiatich rokov 20. storočia 45 milionov ton, produkcia použitých olejov dosiahla úroveň 22 miliónov ton, ale iba 12 až 16 miliónov ton sa opätovne zužitkovalo a iba 1 milión ton sa spracovalo na nové technické a priemyselné oleje. Európska únia v roku 2000 spotrebovala 4,934 milióna ton neenergetických -technických olejov, pričom ako ORO sa v registrovanom zbere (!) zozbieralo a zužitkovala 1,731 milion ton. Zber by mal byť na úrovni minimálne 50% objemu predaja (nemecký vzor). Na nepriaznivom celkovom výsledku sa podieĺajú vo veĺkej miere južné európske krajiny, najmä Grécko, Taliansko a Španielsko, kde je situácia nevyhovujúca, avšak ani ostatné krajiny EU nemôžu považovať stav so zberom za optimálny.
Nekontrolované využitie Za najrizikovejšie faktory z hĺadiska nevhodného nakladania s ORO v Európe sa považuje nelegálny zber a následné nekontrolované energetické využitie v malých tepelných zdrojoch. Masové nakladanie s ORO súkromnými osobami a malými firmami, ktoré si oleje v motorových vozidlách menia sami a následne nezodpovedne likvidujú ORO na skládkach, v pôde a v kanalizácii, patrí k ďalšiemu z rozšírených, známych a nepriaznivých javov v krajinách EU. Európska komisia s ohĺadom na celkový nevyhovujúci stav nakladania s ORO v EU pripravuje viacero opatrení. Okrem celkovej pripravovanej inovácie direktívy 75/439/EEc v znení 96/59/EC sa pripravuje od roku 2003 zákaz spaĺovania ORO v malých spotrebičoch. Technológie vo svete Vo svete je známa široká škála technológií na regeneráciu ORO. Prevažne sú odvodené od procesov používaných pri spracovaní ropy a jej frakcií. Sú postavené na využití bežných fyzikálnych aj chemických procesov a ich vzájomných kombinácii. Pritom sa podstatne líšia najmä kvalitou výstupného produktu, tvorbou odpadov a vplyvom na životné prostredie. V prevažnej miere však platí, že menej náročné technológie s nízkymi investičnými a prevádzkovými nákladmi poskytujú produkty nižšej kvality (napr. separácia ORO v trojfázovej odstredivke), alebo produkujú ďalšie nebezpečné odpady (kyselinová rafinácia). Uvedené technológie, t.j. kyselinová rafinácia ORO na základové oleje pre výrobu mastiacich olejov s využitím klasických postupov rafinácie s kyselinou sírovou a následným hlinkovaním, a separácia zložiek ORO v trojfázovom separátore (odstredivke) patria v súčasnosti k najrozšírenejším procesom pri spracovaní ORO. Podiel spracovania ORO v komplexných sofistikovaných viacstupňových rafinériach s finálnym hydrogenačným stupňom s orientáciou na produkciu špičkových základových olejov je z celosvetového hĺadiska na nízkej úrovni a nepresahuje 2% objemu ORO zozbieraného v Európe a USA. Zrejme podstatnou okolnosťou ovplyvňujúcou rozšírenie komplexného spracovania ORO je výška investičných nákladov nutných na výstavbu špecializovanej rafinérie. V Poĺsku bola v roku 2000 v Rafinerii Jedlicie uvedená do prevádzky jednotka na spracovanie ORO s kapacitou 80 000 ton vstupu s investičnými nákladmi 30 miliónov USD! Takéto technológie sú životaschopné iba na dostatočne veĺkom trhu v prehĺadnom a udržovanom legislatívnom (environmentálnom) prostredí. Medzi zavedené rafinačné technológie spracovania ORO na základové oleje patria: kyselina / hlinkovanie (Meinken), propánová extrakcia / kyselina / hlinkovanie (IFP), propánová extrakcia / hydrogenácia (IFP, Snamprogetti), ultrafiltrácia / kyselina / hlinkovanie (IFP), vákuová destilácia v tenkej vrstve / hydrogenácia (KTI), koagulácia / odstredivka (centrifúga) (British Rail), termálne deasfaltovanie / hydrogenácia (Viscolube), rozpúšťadlová extrakcia / vákuová destilácia / hydrogenácia (BERC). Technológie s orientáciou na produkciu palív a syntézneho plynu: pyrolýzne splyňovanie s parciálnou oxidáciou (Texaco), pozdržné koksovanie (Shurtleft), splyňovanie na syntézny plyn (KTI). Omezujúce faktory Limitujúcim faktorom logisticky, technologicky a marketingovo náročného spôsobu zhodnotenia ORO je veĺkosť trhu (množstvo zozbierateĺného ORO) a možnosti predaja vyrobeného produktu. Pre vysokosofistikované viacstupňové technológie s vysokými investičnými i prevádzkovými nákladmi pri malom trhu s ORO, aké sú typické pre Českú aj Slovenskú republiku, len ťažko možno nájsť ekonomické opodstatnenie podporujúce riskantnú investičnú výstavbu veĺkej komplexnej jednotky. Z veĺkosti súčasného "trhu" ORO vyplýva technologická orientácia súčasných spracovateĺov ORO v ČR a SR. Na Slovensku majú významné postavenie dva spôsoby zhodnotenia ORO. Priame energetické využitie v cementárni patrí vo svete k akceptovaným spôsobom konečného naloženia s ORO. Takéto riešenie zabezpečuje spoločnosť ASO, s. r. o., Pezinok. Ďalším subjektom je Konzeko, s. r. o., so sídlom v Markušovciach na východnom Slovensku. K zavedenej technológii s využitím regenerácie ORO v silnom umelom gravitačnom poli trojfázového separátora a s využitím dávkovania chemikálií pri zvýšenej teplote, pribudla nová technologická linka vyvinutá na základe pôvodného vynálezu. Uvedenie jednotky BLOWDEC do trvalej prevádzky zaradilo Slovensko medzi krajiny využívajúce technológie s najvyššou mierou zhodnotenia ORO. Osobitý termo-mechanický proces s minimálnym dopadom na životné prostredie produkuje vysokokvalitný ĺahký vykurovací olej s nízkym obsahom síry a aromátov. Zároveň sa pripravuje ďalší stupeň spracovania produktu z procesu BLOWDEC s cieĺom vyrábať kvalitné základové oleje, čím sa na Slovensku splnia priority direktívy EU o nakladaní s ORO (viz článok na nasledujúcej strane). Ivan Maďar Roil Trade, s. r. o. Bratislava |
