V spektre využívania bioodpadov

V súčasti odpadov podliehajúcich aeróbnej a anaeróbnej dekompozícií tvoriacich biologicky rozložiteľný odpad v nie malej miere je zastúpený práve pozberovými zvyškami zo záhrad, polí, zvyškami pri údržbe a starostlivosti o úžitkové a okrasné rastliny v prídomových záhradách, ako i inými rastlinnými odpadovými, zvyškovými zložkami tvoriacimi sa pri pestovateľskej prvovýrobe, či v iných oblastiach spracovania rastlinnej vegetácie pre spotrebiteľskú oblasť.

V oblasti bioodpadov je preto namieste selektívne prinášať poznatky, informácie o možnostiach spracovania, zhodnocovania a špecifikách zužitkovania produkovaných rastlinných zvyškov, odpadových časti organického pôvodu .

Bioodpad, ktorého súčasťou sú i rastlinné zložky z rôznych zdrojov ich vzniku, tvorí z celkového množstva odpadu približne 40%, pričom z týchto významných zložiek možno zdôrazniť trávnu hmotu, opadanku (lístie z rôznych zástupcov listnatých opadavých drevín), a z ďalších jeho súčasti napríklad drevitá hmota, záhradné hmoty či vytriedený bioodpad z domácnosti a trhovísk.

Je namieste uviesť, že v zameraní na zvyškovú, odpadovú biomasu je táto tvorená predovšetkým:

• z rastlinnej výroby (okrem iných i zvyšky z poľnohospodárskej prvovýroby, slama),
• z ťažby a spracovania dreva a lesný odpad,
• zo živočíšnej výroby (predovšetkým zvyšky krmív a výkaly hospodárskych zvierat),
• splašky z kanalizácie,
• biologicky rozložiteľný priemyselný odpad (odpady pri výrobe cukru, papiera, múky, odpady z bitúnkov),
• biologicky rozložiteľný komunálny odpad (papierové obaly, zvyšky potravín).

K jedným z výhod upravených bioodpadov je i to, že umožňujú alternatívu náhrad minerálnych konvenčných hnojív. Súvisí to i s ušetrením značného množstva energie, palív fosílneho pôvodu, ktoré sú inak pre ich produkciu taktiež využívané. Takéto hnojivá z bioodpadov sú súčasťou hnojív organických a efektívne sa môžu využívať napríklad pre potrebu zlepšovania obrábateľnosti pôdy, či zvyšovanie vodozádržnosti, alebo elimináciu pôdnej erózií.

V nie malej miere sa venuje pozornosť i digestátu, ktorý vzniká anaeróbnou fermentá-ciou pri výrobe bioplynu, pričom dané hnojivo sa vyznačuje i rýchlo sa uvoľňujúcim dusíkom. Vlastnosťami sa približuje ku kombinovaným minerálnym hnojivám. V bioplynových staniciach sa pri procese digescie menia vlastnosti vstupných surovín – agrochemické, mikrobiologické, senzorické i fyzikálne. Zo spektra využívaných príkladových vstupných surovín i vo forme zmesí možno poukázať na cukrovarnícke rezky, trávnu senáž, maštaľný hnoj i ďalšie. V súvislostiach s aplikovaním degistátov na pozemkoch sa zdôrazňuje i potreba zabezpečovania zdroja labilných organických látok, pričom možno uviesť taktiež zaorávanie slamy obilnín, či pestovaných medziplodín. V prípade tohto netradičného hnojiva je potrebné uviesť, že má spravidla nižšiu sušinu ako hnojovica, a aby sa zabránilo stratám živín je potrebné ihneď ho do pôdy zapracovávať. Vstupnými surovinami a procesom digescie je jeho zloženie výrazne ovplyvňované. Obdobne ako z anorganických hnojív sú využívané živiny z digestátu.

K potenciálom využívania digestátu je adekvátne selektívne uviesť:

⇒možnosť dávkovania na pozberové zvyšky predplodiny pred základným obrábaním pôdy,

⇒pre potreby priameho hnojenia plodín v priebehu vegetačného obdobia, napríklad v prípade Zea mays, Solanum tuberosum, Helianthus annuus,

⇒regeneračné hnojenie olejnín,

⇒možnosť využívania pri trvalých trávnych porastov.

Avšak k určitým možným rizikám, negatívam bioodpadov je potrebné z týchto poukázať na:

⇒prítomnosť niektorých organických cudzorodých látok → taktiež aromatické uhľovodíky, rezíduá pesticídov, chlórované uhľovodíky, polychlórované bifenyly,

⇒stopové toxické prvky → prvky, ktoré sú napríklad potrebné pre výživu úžitkovej vegetácie, avšak i pri nízkych koncentráciách môžu by pre organizmus človeka nepriaznivé.

Je potrebné uviesť, že bioodpady sú rôznorodé a pomerne rýchlo môžu podliehať poškodzovaniu, ktoré obmedzuje možnosti príslušného účelového zhodnocovania. Výraznejším príkladom môže byť odpad potravinový, kde sa využíva hygienizácia pre bakteriálne stabilizovanie.

K niektorým z prístupov, technológii na spracovanie zvyškových komunálnych odpadov je významný i pri mechanicko-biologickej úprave. Zameriava sa na roztriedenia na energeticky alebo materiálovo využiteľné a nevyužiteľné odpady a biologickú úpravu vytriedených biologických zložiek zvyškového odpadu. Jej výstupmi, výslednými produktmi môžu byť taktiež odpady k uloženiu na skládku odpadov, odpady určené na recykláciu, výstup z biologickej úpravy, či odpady k energetickému využitiu. Táto technológia je využiteľná v zámeroch napríklad k výrobe alternatívneho paliva z výhrevnej a ľahkej frakcie zvyškového odpadu, či k výraznému zníženiu množstva zložky biologicky rozložiteľných odpadov vo zvyškovom odpade s cieľom obmedziť tvorbu škodlivých výluhov pri skládkovaní, skleníkových plynov.

V prípade drevného popola, ktorý predstavuje silne zásaditý, vápenato-draselný odpad vznikajúci po energetickom využití palív na báze dreva sú rôznorodé alternatívy zužitkovania.

Zo spektra potenciálu k využívaniu vhodného drevného popola možno selektívne poukázať taktiež na:

⇒využívania pri nahrádzaní strát v živinách, ktoré boli spôsobované napríklad ťažbou dreva,

⇒znižovanie kyslosti pôdy,

⇒počiatočné znižovanie pôvodnej pokrývky machu,

⇒predstavuje možnú alternatívu ku komerčným hnojivám.

doc. Ing. PhDr. Martin Mellen, PhD.,

Ing. et Ing. Marián Sudzina, PhD.,

doc. Ing. Katarína Miklášová, PhD.

SPU v Nitre