
Pre dosiahnutie požadovanej kvality kompostu je potrebné zohľadňovať množstvo aspektov, pričom docielenie správneho zloženia je pomerne obtiažne. O celkovej kvalite kompostu rozhoduje v značnej miere materiál, ktorý sa aplikuje pre tento účel, pričom nesmie spôsobovať žiadne vedľajšie, nežiadúce účinky. Jeho jednotlivé zložky by mali byť tvorené nielen organickou a minerálnou náplňou, ale i prídavnými hnojivami. I keď v procese kompostovania sa pri príslušných odpadoch odburáva riziko výskytu patogénov, škodcov, či burín, je potrebné zdôrazniť i výnimky, akými sú napríklad pôvodcovia bakteriózy jabloní a hrušiek, moniliózy, nádorovitosti kapustovitých rastlín, v prípade burinných druhov napríklad Convolvulus arvensis, či Elytrigia repens, pričom príslušným materiálom pre kompostovanie je potrebné sa vyhnúť.
V prípade domácich, privátnych prístupov kompostovania a v značnom zastúpení v záhradkárskom pestovateľskom prostredí je namieste zdôrazniť, že pomere často chybou je pridávanie rôznych nežiadúcich hmôt, materiálov do kompostovania, a to predovšetkým črepiny, kamene, plastové hmoty, rastlinná vegetácia napadnutá chorobami, trváce buriny, farebný papier, či popol z brikiet a uhlia. V prípade záhradných odpadov k problematickým patria i úžitkové, okrasné rastlinné druhy ošetrené tesne po chemickom postreku. Pri zdôraznení z ďalších nevhodných a problematických materiálov netreba opomenúť bioodpady podozrivé na obsah patogénnych mikroorganizmov. K týmto je nutné zdôrazniť výkaly chorých zvierat, cudzích zvierat, kaly zo žúmp a septikov. Takýto rizikový potenciál je napríklad v záhradkárskych osadách, chatárskych osadách a privátnych rekreačných osídleniach i osídleniach s príležitostným chovom zvierat. Zo spektra iných problematických bioodpadov v prípade začleňovania v potrebe zabezpečovania kompostu sú tie, v ktorých je zastúpený nadmerný obsah soli, ale i mastnoty, akými sú napríklad bioodpady kontaminované posypovou soľou, potraviny s nadmerným obsahom soli, pričom môže nastúpiť riziko kontaminácie kompostu, či následkom je spomaľovanie rozkladných procesov.
Predovšetkým pri bežných, príležitostných spracovateľov odpadov a pri zabezpečovaní kompostov pre privátne, domáce využívanie je adekvátne poukázať i na nevhodnosť začleňovania materiálov pre takéto účely, a ku ktorým patria problémové látky – šupy plodov z citrusových rastlín, mliečne výrobky, mäso, prach zo zmäti a vysávača, kosti zvierat a mäso.
Stanovením biologickej stability, hodnotením chemických, mikrobiologických vlastností kompostu sa posudzuje hygienická nezávadnosť vyrobeného kompostu a jeho kvalita. Sledovaním indikátorových organizmov – enterokoky, baktérie rodu Salmonella, termotolerantné koliformné baktérie sa hodnotia hygienické aspekty kompostu. V súčasti laboratórnych testov sa zameriava na znaky, akými sú hodnotenie homogenity celku, pH vo vodnej suspenzii, stanovenie nerozložiteľných prímesí, vlhkosť, celkový obsah spáliteľných látok (C), pomer C : N, obsah celkového N.
V nie malej miere je využívané i zhodnocovanie odpadových produktov technológiou chovu dážďoviek, ktoré okrem iného i urýchľujú mineralizáciu organických látok. V porovnaní s konvenčným kompostom je produktom zrýchlenej biooxidácie hmoty organického pôvodu.
Ing. et Ing. Marián Sudzina, PhD.,
prof. Ing. Magdaléna Valšíková-Frey, PhD.,
Doc. Ing. Katarína Miklášová, PhD.
SPU v Nitre